Zverejnenie príspevku / stránky na vybrali.sme.sk Tlač / PDF príspevku / stránky

13.2.24
0

V územnom pláne je už viac ako 50 rokov vedené predĺženie Bojnickej na Račiansku cez tunel až do Lamača. Tento projekt je však sci-fi a preto je potrebné riešiť menej náročné alternatívy.

Na fotografii vyššie je približná lokalita, kde by podľa súčasného územného plánu mal viesť most a vyššie nad tým zaústenie do tunela smer Lamač, ktorý by sa napojil na súčasný kruhový objazd, ktorý je kúsok od krematória (kruháč Záhorská Bystrica/Lamač/DNV). Ak dopravne je možné diskutovať o určitej potrebe daného tunela, z hľadiska ekonomiky, slovenskej reality a hlavne toho, že by bola vytvorená ďalšia veľká dopravná bariéra v Rači je tento projekt nereálny. Už samotný tunel  D4 do Marianky je vo hviezdach a ten má stavať štát a nie samospráva.


Na výreze z územného plánu je vidieť vedenie daného predĺženia Bojnickej (sivá čiara, bodkovaná časť je už tunel) - znamenalo by to nielen obrovský stavebný zásah do lokality pri Unimede/Slanci/Hlinickej v oblasti Nový Záhon, vyvlastňovanie domov či pozemkov ale aj kompletne dva nové mosty nad železnicou. Treba povedať na rovinu, že tento zámer je utópiou a šanca, že sa niekedy bude realizovať sa blíži k nule. 

Dlhodobo navrhujeme výrazne lacnejšiu a realizovateľnejšiu alternatívu prepojenia Račianskej a Bojnickej v oblasti SOŠ polygrafického. Nižšie je ilustračný obrázok - samozrejme v realite by bolo potrebné spraviť na križovatke Černockého/Račianska svetelnú križovatku (nie je v obrázku), berte to ako pracovnú vizualizáciu.


Výhodou tohto riešenia je aj to, že drvivá väčšina pozemkov patrí priamo Hl. mestu SR Bratislava a je možné ho realizovať s výrazne nižšími finančnými aj ekonomickými nákladmi ako pôvodne riešenie. 


Toto riešenie považujeme za výrazne lepšie ako pôvodný návrh železníc, ktoré tak či tak v projekte rekonštrukcie tratí musia urobiť mimoúrovňové križovania a zrušili by súčasný prejazd. V tejto polohe tiež navrhli železničnú zastávku.


Projekt by vytvoril tunel a nad ním dvojúrovňové križovanie železničných tratí, čo by nebolo jednoduché urobiť (ak by hlavne išlo o projekt za plnej prevádzky najvyťaženejšej železničnej trate na Slovensku), ale technicky sa to dá realizovať. Takto sme pripomienkovali aj EIA zámer a je to dané na návrh Rače ako jedno z variantných riešení v rozsahu hodnotenia zámeru.  Pôvodne sa navrhovalo riešenie uvedené nižšie, to však by bolo iba jednosmerné a výrazne viac problematické.

V zmysle uvedeného sme už dávnejšie žiadali Hl. mesto SR Bratislava, aby náš návrh preverilo a zaradilo do prípadných zmien územného plánu - variant sa ale dá podľa všetkého realizovať aj bez zmien územného plánu - ak by sa však realizoval je potrebné uvažovať, či má zmysel ponechávať aj územnú rezervu pre tunel do Lamača.


Navrhované riešenie by bolo nielen výrazne lacnejšie, ale prinieslo by aj možnosti na rozvoj Žabieho Majera (ak by sa prepojenie spravilo aj s chodníkmi, cyklochodníkmi, kanalizáciou, vodovodom, kolektormi na siete, osvetlením atď.) - v celej tejto oblasti sa nachádza veľké množstvo nelegálnych stavieb, kde súčasná legislatíva ich reálne neumožňuje ani legalizovať a ani zbúrať. Ak zóna východne od Bojnickej je aj v súčasnosti zameraná prioritne na priemysel, sklady a výrobu, tak táto časť západne by sa vybudovaním tohto prepojenia mohla stať v istých častiach aj rezidenčnou s občianskou vybavenosťou. Hl. mesto SR Bratislava tam má tiež dosť veľké pozemky na verejnoprospešné projekty. Pomohlo by to tiež čiastočne odbremeniť Račiansku ulicu a tiež umožniť priame prepojenie MHD Rače s Ružinovom. V súčasnosti je tam už dlhé roky tzv. šedá zóna s veľkým množstvom problémov (jedným z nich sú čierne skládky, ktoré stáli mestskú časť Rača za posledných 5 rokov desaťtisíce eur a je to nekonečný príbeh).  


V časti územia ide o environmentálnu záťaž, kde by bol takto tiež väčší tlak na jej vyčistenie, ak by nešlo o "šedú zónu".



Riešenie celého tohto územia nebude jednoduché - je však potrebné sa o tom začať baviť a začať robiť reálne kroky na realizáciu. Mestská časť Bratislava-Rača sa o to dlhodobo snaží - v danej veci je však potrebná spolupráca aj zo strany Hl.mesta SR Bratislava, Ministerstva dopravy SR, Ministerstva životného prostredia SR a ŽSR. Je to jednoducho projekt, ktorý presahuje možnosti mestskej časti. 


V oblastiach ako časť Žabieho Majera, Istrochemu, Jurajovho dvora či Pomorín by do budúcna vytvorili priestor pre dostupné rezidenčné bývanie a občiansku vybavenosť - znížil by sa tak tlak na nekonečné rozširovanie výstavby v suburbanizáciach okolo Bratislavy. Celá táto oblasť je približne rovnakej rozlohy ako mestská časť Staré Mesto. Nebude to jednoduché, ale niekde sa začať musí - bol by som rád, ak by sa o tej téme začala odborná diskusia.

Michal Drotován








0 komentárov:

Zverejnenie komentára