Zverejnenie príspevku / stránky na vybrali.sme.sk Tlač / PDF príspevku / stránky

Týmto podávam odvolanie voči dodatočnému povoleniu zmeny stavby pred dokončením „Polyfunkčný objekt Detvianska 23, Bratislava, Bratislava – RC – Rača Centrum“ č.j.: 5024/1358/2018/UPSP-PR zo dňa 23.04.2018 a žiadam, aby bolo dané rozhodnutie zrušené ako nezákonné.

Svoje odvolanie odôvodňujem nasledovne:

Mestská časť Bratislava-Rača ako vecne a miestne príslušný stavebný úrad dodatočne povolila zmenu stavby pred dokončením podľa § 88 ods. 1 písm. b) a §88a stavebného zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.

V §88a ods. 1 je uvedené:
"Ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní."

Jeden z kľúčových dokumentov, ktorým je posúdenie danej stavby z hľadiska súladu s územným plánom Hl. mesta SR Bratislava – Záväzné stanovisko k investičnej činnosti, stavebník EK-Invest, s.r.o., Veltlínska 10, 831 02 Bratislava v konaní ako požadovaný doklad nepredložil. Samotný stavebný úrad uvádza, že pôvodné záväzné stanovisko č. ORM/2448/2002 zo dňa 04.07.2002 na stavbu „Polyfunkčný objekt, Detvianska ul., prístavba a prestavba“ bolo viazané na stavbu povoľovanú v roku 2002 (jednopodlažný polyfunkčný objekt) a teda nie je podkladom pre konanie, voči ktorému podávam odvolanie.

Považujem za porušenie procesných postupov a samotného zákona, ak sa stavebný úrad odvoláva na to, že v súlade s §61 ods. 6 stavebného zákona oslovil Hlavné mesto SR Bratislava ako dotknutý orgán v zmysle §140a stavebného zákona a nakoľko sa v stanovenej lehote dotknutý orgán nevyjadril, mal za to, že v zmysle §61 ods. 6 stavebného zákona so stavbou súhlasil.

Dané ustanovenie sa však vzťahuje na riadne stavebné konanie (§60 a nasledujúce stavebného zákona) a nie na konanie o dodatočnom povolení stavby podľa §88a, v ktorom – ako uvádza v samotnom rozhodnutí aj napadnuté rozhodnutie, bolo postupované v tomto prípade.

V prípade postupu podľa §88a – ako o tom hovorí aj vyššie citované ustanovenie §88a ods. 1 je povinnosťou vlastníka predložiť doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami. Záväzné stanovisko Hlavného mesta SR Bratislava však v konaní žiadne predložené zo strany vlastníka stavby resp. stavebníka nebolo. Mimo toho sa Hlavné mesto SR Bratislava nevyjadrilo ani ako vlastník kľúčového pozemku v dotyku stavby č.p. 736/2, k.ú. Rača.

Zároveň nie je jasné, z akých podkladov predložených stavebníkom resp. vlastníkom stavby a pozemkov pod stavbou EK-Invest, s.r.o., Veltlínska 10, 831 02 Bratislava predložených podľa §88a stavebného zákona v danom konaní stavebný úrad vychádzal. Samotný popis stavby v rozhodnutí č.j.: 5024/1358/2018/UPSP-PR zo dňa 23.04.2018 uvádza, že na predmetnú stavbu bolo vydané dodatočné stavebné povolenie č. 12474/793/2017/UPSP-PR zo dňa 14.07.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť 22.08.2017. Stanoviská dotknutých orgánov – Okresný úrad BA č. OU-BA-OSZP3-2017/036755/LEG/III zo dňa 10.03.2017, BVS, a.s. - č. 19708/2017/PD zo dňa 01.06.2017, SPP-distribúcia, a.s. č. TD/KS/0250/2017/An zo dňa 18.05.2017, Západoslovenská distribučná, a.s. č. CD 37824/2017 zo dňa 26.05.2017, Hlavné mesto SR Bratislava – zdroj malého znečistenia MAGS OZP 40432/2017/59760/Be zo dňa 05.04.2017 boli predložené v prvom konaní o dodatočnom povolení stavby č. 12474/793/2017/UPSP-PR zo dňa 14.07.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť 22.08.2017
Jediné stanovisko predložené v konaní, voči ktorému podávam odvolenie, bolo stanovisko RÚ VZ Bratislava č. HŽP/07014/2017 zo dňa 14.09.2017, ktoré však námietky účastníkov konania ohľadom posúdenie svetlotechnického posudku neriešilo a ani sa k nim nevyjadrilo.

Mám jednoznačne za to, že bol porušený stavebný zákon, nakoľko v zmysle §88a ods. 1 vlastník stavby, nepredložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi.

Z vyššie uvedených dôvodov požadujem rozhodnutie č.j.: 5024/1358/2018/UPSP-PR zo dňa 23.04.2018 zrušiť ako nezákonné.

PS: Nakoľko nie som účastník konania (bol som vylúčený), je potrebné, aby toto alebo iné odvolanie voči rozhodnutiu podali obyvatelia okolitých domov, ktorí boli uznaní za účastníkov konania. 

Doplnené o stanovisko majiteľa firmy EK-Invest, p. Drobného:



P. S.: Pozrel som sa na hospodárske výsledky firmy EK-Invest a chápem, prečo taká nervozita:





4 komentárov:

  1. Bude zaujímavé a poučné, ako o t(ak)omto odvolaní rozhodne Okr. úrad, lebo je to prípad, ktorý nemožno podľa navrhnutého znenia odvolania vnímať ako jednoznačný.

    Veľmi bude záležať od (presného) znenia výzvy, ktorú uplatnil stavebný úrad – či obsahuje explicitný úplný výpočet požadovaných dokladov, ktoré má predložiť vlastník nepovolenej (zmeny) stavby, aby bolo preukázané, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami, a či obsahuje poučenie o možnom dôsledku nepredloženia včas a v úplnom rozsahu.

    Chápem, že autor článku chce podať pomocnú ruku, najlepšie ako vie. Odvolací orgán bude postavený pred nevyhnutnosť hodnotiť formuláciu v jednej úprave stav. zákona, ktorá odporuje duchu a ostatnej litere zákona, ako aj často šírenému nepodloženému oprávneniu HM vydávať záväzné stanoviská k súladu (návrhov) (zmien) stavieb s cieľmi a zámermi ÚP. Podľa mňa, nijakým zákonom nebola HM zverená taká pôsobnosť. Pôsobnosť obce vydávať záväzné stanovisko k investičnej činnosti na svojom území zverená zákonom o obecnom zriadení je o inej pôsobnosti. Napr. ako cestný správny orgán alebo vlastník sietí či technického vybavenia územia.

    Záväzné stanovisko je na účely konaní podľa stavebného zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Netreba viesť polemiku, či osobitným predpisom je zákon o HM SR, alebo zákon o obecnom zriadení, alebo oba zákony.

    Podľa mňa, podstatné je vymedzenie účelu pôsobenia dotknutého orgánu.

    Podľa stavebného zákona, dotknuté orgány v konaniach podľa tohto zákona chránia záujmy uvedené v § 126 ods. 1 stavebného zákona v rámci svojej pôsobnosti.

    Niekto môže namietať, že stavebný zákon explicitne ustanovuje HM SR za dotknutý orgán, keďže agendu stavebného úradu pre pozemné stavby vykonávajú mestské časti. Áno, ale nie automaticky aj na ochranu záujmov v oblasti územného plánovania.

    Zákon o Bratislave zveruje HM pôsobnosť zabezpečovať obstarávanie územnoplánovacích podkladov a obstarávanie a schvaľovanie územnoplánovacej dokumentácie Bratislavy, pričom schvaľovanie zveruje do výlučnej pôsobnosti zastupiteľstva. Z toho možno odvodiť, že exekutíva (primátor) HM má zverenú pôsobnosť zabezpečovať obstarávanie ÚPD.

    Ďalšou skutočnosťou, ktorá podľa mňa potvrdzuje, že zákonodarca má iný názor na ochranu záujmov v oblasti územného plánovania ako pretrváva v praxi aj ako argumentuje autor článku, je zverenie zabezpečovať územnoplánovacie funkcie, urbanistický rozvoj mestskej časti a reguláciu funkcií v území v nadväznosti na celomestské územnoplánovacie regulatívy, najmä obstarávať urbanistické štúdie a obstarávať a schvaľovať územné plány zón (ÚP-Z) do výlučnej pôsobnosti mestských častí.

    V Bratislave nie je núdza o ÚP-Z. Bolo by zvláštne, ak by exekutíva HM mala mať pôsobnosť ochraňovať záujmy chránené ÚP-Z a vykladať ÚPD, ktoré neobstarávala.

    Situáciu so záväznými stanoviskami na účely ochrany záujmov v oblasti územného plánovania si dovolím prirovnať k situácii, kedy sa žiada od ministerstva / ústredného orgánu štátnej správy, aby poskytol záväzný výklad zákona či vykonávacieho predpisu.

    Napriek tomu, že taký orgán v drvivej väčšine vypracoval návrh všeobecne záväzného právneho predpisu a má veľa informácií, nemá zverenú takú pôsobnosť. Preto možno na záver vyjadrení takých orgánov sa dočítať, že ním uvedené vyjadrenie nie je právne záväzné.

    Rovnako vnímam aj vyjadrenia HM k súladu zámerov s ÚPD.

    (prvá časť)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. (dokončenie)

      Stavebný úrad je ten subjekt práva, ktorému zveril zákonodarca pôsobnosť viesť konanie o umiestnení stavby, aj o zmene stavby a posúdiť súlad návrhu s ÚPD. Mestská časť, ktorá vykonáva agendu stavebného úradu pre danú stavbu, nemôže byť súčasne dotknutým orgánom pre tú istú stavbu. Vylučuje to stavebný zákon. Je teda veľmi otázne, ktorý subjekt práva a aký doklad by mal vydávať na účely preukázania, že dodatočné povolenie (zmeny) stavby nie je v rozpore s cieľmi a zámermi územného plánovania.

      Mám pochybnosti o dodatočnom povolení zmeny stavby podľa § 88 ods. 1 písm. b), keďže ten upravuje (ne)nariadenie odstránenia nepovolenej (zmeny) stavby. Možno to doplietol stavebný úrad, a potom by to malo byť súčasťou odvolania.

      Len veľmi ťažko sa dá stotožniť s tvrdením, že § 61 ods. 6 sa aplikuje výlučne v riadnom stavebnom konaní, aj keď platí, že súčasťou konania o dodatočnom povolení (zmeny) stavby je, že dôkazné bremeno prechádza na stranu hriešnika.

      Na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až 66. Takže - aj § 61 ods. 6. A primerane? Zväčša sa to interpretuje - spôsobom, ktorý uzná za vhodné stavebný úrad.

      Aj v konaní o dodatočnom povolení (zmeny) stavby oznamuje stavebný úrad začatie konania aj dotknutým orgánom s tým, že im dáva na známosť lehotu, v ktorej môžu uplatniť svoje požiadavky, pripomienky, stanoviská - (ne)súhlasy. Je to v súlade s koncentračnou zásadou, asi aby nikto nemohol zmariť účel a efektívnosť konania o dodatočnom povolení svojou neochotou vydať hriešnikovi doklad, o ktorý požiadal a ktorým vyjadrí kvalifikovaný (ne)súhlas.

      Okrem toho, ak by malo platiť, že v konaní o dodatočnom povolení (zmeny) stavby stavebný úrad neupovedomí dotknuté orgány o jeho začatí a nedá im príležitosť vyjadriť sa, tak môže byť ohrozená skutočná ochrana verejných záujmov v súlade s aktuálnym stavom v čase posudzovania a dodatočného povoľovania, lebo záväzné stanovisko je platné, hoci je „staré“, ako sa vyjadril súd – bez časového obmedzenia. V zmysle stavebného zákona, zmena záväzného stanoviska je prípustná, ak došlo k zmene ustanovení právneho predpisu, podľa ktorých dotknutý orgán záväzné stanovisko vydal, alebo k podstatnej zmene skutkových okolností, z ktorých dotknutý orgán vychádzal.

      Odstrániť
  2. Dobrý deň pán Dulla,

    ďakujem za komentár, súhlasím s Vami, že súlad s územným plánom je v konečnom dôsledku kompetencia príslušného stavebného úradu, v odvolaní som sa zameral však nielen na záväzné stanovisko k investičnej činnosti ale de facto aj na absenciu prakticky akýchkoľvek stanovisk vrátane požiarníkov atď. - odovolanie je založené na tom, že pri postupe podľa §88a ods. 1 predkladá doklady vlastník stavby, čo sa v tomto prípade nestalo.
    Uvidíme, ako rozhodne Okresný úrad, verím, že v prospech verejného záujmu.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Dobrý deň, pán Drotován,

      bol som si toho vedomý, že píšete o chýbajúcich záväzných stanoviskách viacerých dotknutých orgánov. Keďže som to vyhodnotil ako významné, reagoval som už v druhom odseku: Veľmi bude záležať od (presného) znenia výzvy, ktorú uplatnil stavebný úrad – ...

      Vlastníkovi vzniká povinnosť predložiť (iba) tie doklady a od tých subjektov, ktoré stavebný úrad výslovne uvedie vo výzve v zmysle § 88a ods. 1.

      Odstrániť