Zverejnenie príspevku / stránky na vybrali.sme.sk Tlač / PDF príspevku / stránky

         Nakoľko si myslím, že človeka najlepšie možno pochopiť cez jeho život, rozhodol som sa napísať tieto riadky. Budú o tom, kto som, odkiaľ idem a kam sa chcem dostať. Životná cesta prepletená názormi na riadenie vecí verejných.

Detstvo

         Narodil som sa v roku 1981 ako najstarší zo siedmich súrodencov. Už táto skutočnosť je nevšedná a veľká rodina ma naučila kompromisom, podpore a tiež dôležitosti ťahania za jeden povraz. Mama pochádza z Rače, otec bol z Košíc. V detstve a mladosti som bol veľmi aktívny v rôznych oblastiach (hlavne v Slovenskom skautingu či v divadelnom súbore). Skauting mi do života dal nielen úctu k prírode, ale aj schopnosti prežiť za nepriaznivých situácií, odvahu púšťať sa do neznáma a nebáť sa. Tiež veľkú spolupatričnosť a priateľov z celého sveta. V roku 1995 som sa stal jedným z najmladších účastníkov najväčšieho svetového skautského podujatia Jamboree v Holandsku. Už počas detstva na Rendezi ma lákali neprebádané územia a nové výzvy – vtedy to bolo až mýtické územie jazera Kalná a staré železničiarske vozne v depe. Ak človek v detstve prežije prázdniny v stane, tak mu materiálna nepohoda nepríde ako nejaký problém. To mi ostalo dodnes – aj v zahraničí sa lepšie cítim v hosteloch ako v luxusných hoteloch. Nie je dôležité kde človek je, ale s kým tam je a ako sa cíti.



Škola

     Do škôlky som začal chodiť na Východnom, tá škôlka už žiaľ neexistuje, tak ako ani škola ZŠ Dopravná, kde som chodil do prvých troch tried. Iskričkou som sa nestal, pretože pre neúčasť na schôdzkach ma nepripustili na sľub, jediným úspechom pred pádom komunizmu bol pre mňa diplom zo školy prírody za kresbu Auróry. Ináč som nekolaboroval :-). V roku 1991 som prešiel na novovzniknutú školu ZŠ Jána de la Salle v Rači a o dva roky neskôr som prestúpil na novootvorené Gymnázium školských bratov, kde som v miléniovom roku 2000 úspešne zmaturoval zo slovenčiny, angličtiny, geografie a dejepisu. Po roku pauzy vyplnenej pobytom na Blízkom východe a zložením skúšok z autoškoly som na jeden rok nastúpil na pomaturitné štúdium na ŠKIŠ v Krasňanoch. 

       Dvakrát som sa neúspešne pokúšal dostať na vysokú školu do Brna (odbor politológia – medzinárodné vzťahy), až som v roku 2002 začal študovať politológiu na Trnavskej univerzite. Naučil som sa, že ak sa človek nevzdáva, tak vie plniť svoje sny. V roku 2007 som získal úspešne diplom magistra politológie a popri tom aj vyštudoval bakalára v odbore geografia a verejná správa na Prírodovedeckej fakulte UK. Nakoľko som chcel postupne vyštudovať všetky vedy, na ktoré som sa v roku 2000 hlásil (politológia, právo, geografia), v rokoch 2008-2011 som externe ešte vyštudoval na Masarykovej univerzite v Brne odbor právo a medzinárodný obchod. 

 
      Myslím si, že vzdelanie je veľmi dôležité a som vďačný za to, že som mohol skončiť viacero škôl v dvoch krajinách, človek sa však učí celý život a netreba nikdy zaspať na vavrínoch. Rád by som naďalej svoje vedomosti využíval aj pri správe vecí verejných.

Práca

       Ako najstarší zo súrodencov som sa veľmi rýchlo osamostatnil, prvý oficiálny zárobok som dostal za článok o skautingu v jednom mesačníku, počas jedného leta na gymnáziu som pracoval v domove dôchodcov v Petržalke, kde som sa naučil, že ľudia si zaslúžia za svoju životnú cestu dobrú starostlivosť aj na sklonku života. Aj keď niekedy to nebolo med lízať. Ďalšie leto som trávil prácou na stavbách (napr. Polus City Center). Po maturite ma nezobrali na školu, tak som sa rozhodol na dobrodružnú cestu do Izraela, kde som na Golanských výšinách zbieral mango na farme. Bola to zaujímavá skúsenosť v medzinárodnej komunite, týždeň po mojom príchode na Blízky východ začala druhá intifáda, takže Izrael bol jeden čas na pokraji občianskej vojny. Ostreľovali dokonca neďaleký Libanon. Človek si až vtedy uvedomí, akú veľkú cenu má mier. Po trojmesačnej anabáze som sa rozhodol cestovať po Izraeli a na Vianoce som navštívil aj Egypt. Po návrate domov som sa neúspešne pokúsil získať víza do Veľkej Británie a zostal som na Slovensku robiť si autoškolu. Dostal som aj povolávací rozkaz do Malaciek, svoju výrečnosť som však využil na ukecanie vojenskej správy a na vojnu som nakoniec nešiel, pracoval som ako sčítací komisár a na začiatku leta som sa neúspešné pokúšal zamestnať v Taliansku. Cesta do Talianska sa zmenila na stop cez päť krajín. Nakoniec som sa rozhodol zakotviť na nadstavbovom štúdiu na ŠKIŠ.
        Vo veku 19 rokov som sa osamostatnil a začal si financovať celý život sám. Odbremenil som aj rodinu a získal nezávislosť. So spolužiakmi sme brigádovali hlavne v supermarkete za pokladňou. Po nástupe na vysokú školu som pracoval v Hypernove a prvé leto sa rozhodol ísť na Work&Travel do USA. Po určitých peripetiách som zakotvil na tri mesiace priamo v New Yorku, kde som pracoval v reštaurácii so zdravou výživou Pret a Manger na Manhattane. Bola to ďalšia škola života a angličtiny, býval som spoločne s dvomi dievčatami v Queense a zažili sme pulz tohto veľkomesta. Najväčšou udalosťou bol obrovský dvojdňový výpadok elektriny, ktorý ochromil celé mesto. Keďže to bolo dva roky po útoku na Dvojičky, tak to bola na začiatku dosť stresujúca udalosť pre ľudí. Ale skončilo to ako zábavná príhoda.

        Nasledujúce dva roky som pracoval v lete, najprv v Dubline v Írsku (a zažil na konci pobytu fantastickú cestu týmto zeleným ostrovom s ľuďmi podobnej mentality ako sú Slováci) a potom v Londýne vo Veľkej Británii. Tu som prežil priamo v centre mesta teroristický útok na metro a autobus 7/7/2005. Takéto udalosti človeka formujú, aj keď si to možno hneď neuvedomuje. Posledné prázdniny pred koncom školy som plánoval pracovať v Španielsku, dokonca som sa aj aktívne začal učiť španielčinu (jazyk, ktorý mám veľmi rád a národ, ktorý zbožňujem). Nakoniec som však pred letom zhodnotil, že moja španielčina stále nie je skvelá a tak som ostal doma a začal pracovať ako personalista pre externú firmu Tempo poskytujúcu zamestnancov do Volkswagenu. A pracoval som tam desať mesiacov až do štátnic na dvoch školách, kedy som to už pre nedostatok času zabalil – každodenné cesty z konca Rače na koniec Devínskej Novej Vsi boli zaujímavé :-) Po skončení školy som sa zamestnal ako konzultant ľudských zdrojov v personálnej agentúre P&Bert, neskôr prešiel do firmy Opteam Finland a tiež rozbehol vlastnú firmu Political Consulting, s.r.o.
     Zlomom v pracovnom živote sa stala ponuka na pozíciu prednostu Obvodného úradu životného prostredia v Bratislave, ktorú som prijal a od januára 2011 prešiel zo súkromnej sféry do verejnej. Na tejto pozícií som pôsobil 17 mesiacov, riadil úrad s viac ako 40 zamestnancami a rozbehol som niektoré veci ako problém hausbótov v Jarovskom ramene, Železnú studienku, riziko znečistenia najväčšieho zásobníka pitnej vody v Bratislave či odstraňovanie čiernych stavieb pri povodni na Lamačskom potoku. Som hrdý na to, že som bol jeden z prvých prednostov, ktorých odvolal Fico. Developeri ma od tejto pozície nemajú radi. Hneď po odvolaní som nastúpil na Miestny úrad Bratislava – Staré Mesto, kde som dostal za úlohu vytvoriť a riadiť oddelenie životného prostredia.

Politika

       Dá sa doslova povedať, že s politikou som vyrastal. Už v roku 1990 som pomáhal mame roznášať letáky pred prvými slobodnými voľbami po páde komunizmu, neskôr som sa aktívne zapojil do zbieranie podpisov za referendum o priamej voľbe prezidenta, za hlbokého mečiarizmu som sa zúčastňoval mítingov tzv. modrej koalície (aj mítingu, na ktorom našli bombu) a so spolužiakmi na gymnáziu sme žili v roku 1998 nádejou na zmenu. Bolo teda prirodzené, že som sa rozhodol študovať politológiu. V roku 2003 som mal prvý komentár v denníku SME a o rok neskôr som sa aktívne zapojil do kampane Martina Bútoru na prezidenta. Po nástupe Jána Zvonára sme spoločne s Lenkou Antalovou-Plavuchovou a Ráčikom ako osamelí jazdci bojovali proti svojvôli starostu, obaja sme neskôr vyhrali s ním súdy. 
      V roku 2010 som sa rozhodol ísť s kožou na trh a kandidovať na pozíciu poslanca Rače. Krátko predtým som morálne kandidatúrou zo 141. miesta podporil Ivetu Radičovú vo voľbách do NR SR. V politike presadzujem maximálnu mieru transparentnosti, odborných riešení a dôraz na zapojenie obyvateľov do rozhodovania. Každý rok robím odpočty svojej práce a v poslednom období sa venujem hlavne téme developerov a budúcnosti celej Rače. Popri tom sa snažím presadiť drobnosti pre zlepšenie života ako bezbariérové chodníky, Račiansky polmaratón, opravu škôl a škôlok a rozumné hospodárenie s financiami občanov.
      Od roku 2005 publikujem na svojom vlastnom blogu, kde sa venujem hlavne témam politiky, spoločnosti a životnému prostrediu. Je pre mňa veľká česť, že ma za sériu článkov nominovali na Novinársku cenu 2012. V mojich článkoch sa profilujem ako stredopravý politik s dôrazom na komunitný život a aktívne občianstvo. Najznámejšími témami, ktoré som otvoril, bolo porušovanie zákona policajtmi, problém nelegálnej osady hausbótov v Jarovciach a ďalšie otázky spoločnosti.


Voľný čas

          Som človek aktívny a aktívne sa snažím tráviť aj svoj voľný čas. Je pravda, že ho nemám až tak veľa, ale snažím sa ho využiť plnohodnotne. Dá sa povedať, že už dlhé roky s prestávkou behávam dlhé trate. Beh ma naučil vytrvalosti, tomu, že vždy treba rozložiť sily tak, aby zostalo na záverečný finiš a tiež tomu, že sa netreba nikdy vzdávať. Behu sa venujeme celá rodina a myslím, že sa nám aj darí. Polmaratón som najlepšie zabehol tento rok v Olomouci za 1:27:24 (čas hovorí niečo iba bežcom :-) a tento rok som úspešne zabehol aj maratón (42,195 km). Dlhú dobu sa tiež venujem propagácii cyklistiky ako alternatíve na prepravu (po vzore napríklad Kodane).



         Som tiež veľmi rád, že sa mi podarilo zapojiť do činnosti Vajnorského ochotníckeho divadla, kedy sme našu hru Grobiani dostali až na dosky divadla Astorka.
          Mojou ďalšou vášňou, na ktorú žiaľ teraz nemám veľa času, je cestovanie – spoznávanie nových ľudí, kultúru, miest a chutí. Fascinuje ma nielen príroda, ale aj veľkomestá, z ktorých som navštívil resp. niekedy aj krátko žil v New Yorku, Londýne, Káhire, Moskve, Paríži, Istanbule či v Pekingu. Myslím, že je veľmi dôležité, aby človek nezostával iba sedieť doma a mal vždy oči a myseľ otvorenú.

Moja vízia

         Nakoľko si myslím, že nie je nič lepšie ako priamy osobný kontakt s ľuďmi, tak Vám ponúkam svoje stretnutie ohľadom mojej vízie správy veci verejných. Som dostupný na e-maili drotovan@yahoo.com alebo čísle 0903 744 408. O správe obce a štátu som veľa písal aj vo svojich článkoch na blogu či v Pravom spektre. Heslovito a stručne si myslím, že:
  • komunita, rodina a obec sú najdôležitejšie elementy života a od nich hlavne záleží, ako sa nám žije
  • obec by mala byť maximálne transparentná, občania zapojení do rozhodovania a vždy informovaní o chystaných veciach
  • úrad by mali riadiť odborníci a mali by sa zameriavať hlavne na prácu v teréne a medzi ľuďmi a nie na svoju marketingovú prezentáciu
  • každý komunálny politik by mal mať jasný program a každoročne uvádzať jeho plnenie
  • rozvoj obce by mal byť v prospech obyvateľov a nie developerov
  • dôležité sú veci, ktoré zvýšia kvalitu života obyvateľov a nie megalomanské stavby
  • je dôležitý priamy kontakt s ľuďmi a práca v teréne.

Michal Drotován







0 komentárov: