Zverejnenie príspevku / stránky na vybrali.sme.sk Tlač / PDF príspevku / stránky

Niekto múdry veľmi dávno povedal, že kto za svoju slobodu nebojuje, tak ten si ju ani nezaslúži.  V poslednej dobe čím ďalej, tým viac sledujem nástup apatie a sťahovanie sa ľudí za dvere svojho bytu ako za normalizácie. Je však dôležité si uvedomiť, že rezignácia je práve to, čo mocní tohto sveta potrebujú. Najlepší občan je pre nich taký, ktorý drží ústa a krok.


                Našťastie si však komunitný a občiansky život nachádza cez rôzne aktivity priestor na rast aj u nás a je dôležité, aby sme sa všetci snažili byť aktívnymi občanmi. Aby sme nečakali niečo od iných, ale priložili ruku k dielu. Veľké veci mávajú malé začiatky a niekedy stačí na úvod napríklad vysadiť kvety do zanedbaných betónových kochlíkov pred vchodom do domu. Alebo pomôcť s obecnou záhradkou, namaľovaním hracích prvkov na ihrisku alebo sledovať míňanie verejných financií a klásť otázky.  Na druhej strane je mi jasné, že ak sa niekto o niečo pokúsi a venuje tomu svoj voľný čas a často aj vlastné financie, a výsledok sa nejako nedostavuje, tak postupne často rezignuje. Na toto je najlepší spôsob združovanie sa, otužovanie a posilňovanie vytrvalosti.  A hlavne berte veci s humorom, to pomáha najviac. 

                Dobrým a inšpirujúcim príkladom je The High Line v New Yorku, kedy pár aktivistov postupne presvedčilo vedenie mesta a obyvateľov a vybudovali svetoznámy park vo vzduchu na konštrukcii bývalej železničnej prípojky. Tiež začínali od nuly a stretli sa s nezáujmom a odmietnutím. Vytrvali a teraz z toho získali nielen majitelia nehnuteľnosti v okolí (ktorých cena rastie, pretože blízkosť parku je vždy obrovská pridaná hodnota), ale aj turisti a celé mesto. Málokto tiež vie, že 3/4 nákladov prevádzky Central Parku je financovaných z darov a príspevkov obyvateľov.  Niekedy stačí tak málo, aby sa spravili veľké veci – prekonať svoju lenivosť.

                Ak sa teda rozhodnete, že nie je dobré sedieť za pecou a treba sa občiansky aktivizovať, ponúkam stručný návod zhrnutý do dvanástich bodov. Držím palce!

  1. nájdite si sféru, ktorá vás bude napĺňať a cítite sa v nej ako doma;
  2. zistite, či podobná aktivita nie je vo vašom okolí (netreba vymýšľať vymyslené);
  3. ak sa dá, združujte sa – pomáha to k presadzovaniu cieľov;
  4. nezabudnite na „deľbu práce“ – ak ťaháte sám ako kôň, skôr hrozí vyhorenie;
  5. zdieľajte skúsenosti s ostatnými;
  6. pracujte efektívne s médiami a internetom (blogy, Facebook, masmédia);
  7. nevzdávajte sa pri prvom neúspechu či odmietnutí;
  8. ak potrebujete poradiť, obráťte sa na špecializované združenia (napr. Via Iuris, Aliancia Fair-Play, Transparency International);
  9. ak potrebujete financie na projekt, nebojte sa o ne požiadať cez rôzne granty a sponzorov, možností je viac ako si myslíte (obec, Ekopolis, Nadácia Pontis atď.);
  10. tešte sa aj z drobných úspechov – posunie vás to ďalej;
  11. robte veci pre iných a nie pre seba;
  12. nezabúdajte, že vždy sa nájde viac ľudí, ktorí vedia ako sa to nedá, inšpirujte sa tými zvyšnými optimistami.
Moja prezentácia, ktorú som mal k tejto téme v októbri na pozvanie Mensa Slovensko, je dostupná tu.

Michal Drotován




11 komentárov:

  1. Podnetny clanok. Mne do toho este vstupuju aj pojmy komunitny rozvoj a komunitna praca, najma v tom europskom vnimaju. U nas je zatial takmer minimum ludi, komunitnych pracovnikov, ktori by poznali a podporovali procesy.
    Samozrejme je mozne oponovat, ze v tomto pripade uz nejde o iniciativy uplne zdola. No ak by sme mali profesionalov v tejto oblasti, vedeli by to spravit tak, aby pozornost neputali na seba.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Tento komentár bol odstránený autorom.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Michal, fakt v poslednej dobe čím ďalej tým viac sleduješ „nástup apatie a sťahovanie sa ľudí za dvere svojho bytu ako za normalizácie“? popravde, ja naopak sledujem nárast aktivít, radikalizáciu a ochotu ísť do rôznych foriem protestov a odporu - ich motorom je frustrácia z politiky a hnev ľudí na politické štrany a ich špičky.

    v spojitosti s radami „združujte sa, nezabudnite na „deľbu práce“, zdieľajte skúsenosti“ mi schádza na um, že by sa v Rači zišiel „klub aktívnych občanov“.

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Miro, ak považuješ za nárast aktivít demonštrácie pár stoviek ľudí (čo je oproti bežným demonštráciam napr. v Bulharsku, Španielsku či Grécku nič)... Ja to skôr vidím, že ľudia sú znechutení, nemajú záujem vstupovať do politiky ani verejného života.
    Samotná frustrácia ešte nič neprinesie.
    Hnev, o ktorom hovoríš, nie je podhubím demokracie, ale podhubím pre nového fuhrera...

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Gelingerová Dagmar18. 12. 2013, 11:03:00

    Dobrý deň, aktivita občanov je potrebná. Ja sama som o tom písala. Nikdy sa nevyhovie všetkým. Nazvali ma populistkou a neviem čím ešte. Moja priorita nie je útočiť na miestny úrad ale spolupracovať. Za celý rok 2013 však pomáhalo pár úradníkov /konkrétne 3 osoby/ zato sme pociťovali nezáujem, apatiu, zosmiešňovanie. Prakticky nás chceli unaviť a aby sme dali pokoj. V čom je problém? V tom, že pri problémoch, ktoré vznikli na našom sídlisku Šajby sme nepociťovali, že za nás bojuje MČ Rača, ba práve naopak. Informácie žiadne alebo len čiastočné, komunikácia obmedzená, klamstvá, zavádzanie....Akákoľvek požiadavka bola postúpená na magistrát a z magistrátu nám odpisovali, že to má na starosti MČ Rača. My občania teda nemáme jasno ani v tom, na koho sa máme obracať, s kým spolupracovať. A veľakrát je to triviálny problém, ktorý sa dá riešiť jednoducho. Veľmi by som si želala, aby obyvatelia celého Východného presne pomenovali problémy, ktoré táto mestská časť má, pretože sa stretávam s tým, že sa riešia len 3 ulice a nič viac. Určite by sme aj svojpomocne niektroré nedostatky riešili, ale za predpokladu, že pozemky by boli vysporiadané. Nakoľko nie sú, zveľaďovali by sme pozemky niekoho iného, ktoré by sa následne dražili. Tieto dražby nás naďalej vystavujú nebezpečenstvu. A tak je to stále dookola. Prajem všetkým príjemné prežitie sviatkov vianočných a veľ síl do nového roku 2014.

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Michal,
    všetko sa nedá odmerať tým viditeľným, čo sa deje na ulici. pozorujem prepájanie sa nespokojných a nahnevaných občanov a hľadanie zmysluplného nasmerovania ich energie. to je príležitosť nielen pre nového führera, ale pre ktoréhokoľvek politika, ktorúkoľvek stranu. tzv. štandardné strany sú bohužiaľ príliš pohltené samy sebou a príliš zahľadené do svojich záujmov než aby ten potenciál, ktorý sa im ponúka, dokázali využiť pre zmeny nášho polit. systému správnym smerom.

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Dagmar,
    presne si to trafila: základná stratégia tých zamestnancov samosprávy, ktorí chápu samosprávu ako zdroj osobného profitu (či už cez plat alebo iné benefity), je nespokojných občanov unaviť, otráviť a priviesť k presvedčeniu, že žiadna aktivita občanov a dovolávanie sa nápravy problémov nemá zmysel. a k tomu sa ešte pridružuje neodmysliteľné znevažovanie, zosmiešňovanie a iné formy útokov - všimni si, že ide prakticky výlučne o anonymov. je ich možno len zopár, ovzdušie dokážu zasmradiť parádne, no netreba sa nimi nechať znechutiť a odradiť - práve o tom im totiž ide. dávam klobúk dolu pred energiou, ktorú ste vy šajbári prebudili a držím palce v ďalšej činnosti :).

    OdpovedaťOdstrániť
  8. p.drotovan, z akych zdrojov ste platený za svoju pracu? ste v samosprave pokial sa nemylim, tj. plati vas obcan z daní komunálnych, mozno cast platí aj stát, neviem. ale viem, ze obcan, ktorý chodí do roboty a nie je v politike, nie je úradník, tak proste ledva stíha zarobiť na živobytie, aby mohol platiť celý ten kolos ktorý živí a nemá čas (a ani chuť) este niekde pobehovat po námestiach. na to sú uvedomelí úradníci ako vy (nemyslím to ironicky). keby ste nemal istotu výplaty, istotu zamestnania (určite vacsia ako niekde vo fabrike), tak by ste asi tiež najprvsledoval ci nasytite rodinu, ako nejake demonstracie. zamylsite sa nad tym ked budete pytat od ludi viac angazovanosti, ci nám nejaký politik alebo úradník svojou prácou nejak ulahcil zivot natolko aby sme mali volny cas na aktivizovanie sa.

    OdpovedaťOdstrániť
  9. Shoot for the staars, vyhoda je disponovanie hubou ako Nick Jager, potom to s clovekom ide hore. Pokial viem, v Hnusti je takych ludi dostatok. Staci kontaktovat miestnych, urcite sa najdu- a aj sporovlive nadacie budu spokojne s urovnou (minimalnych) vydavkov. Tito vam hubou prerazia aj zeleznu oponu, prederu sa cez vsetky prekazky. Toto je tip od uzivatela, podelenie sa so skusenostami, a to je nad zlato.

    OdpovedaťOdstrániť
  10. "V poslednej dobe čím ďalej, tým viac sledujem nástup apatie a sťahovanie sa ľudí za dvere svojho bytu ako za normalizácie"
    .
    Michal, ak hovorite o normalizacii posl. 2 desatroci a apatii obcanov z mafiansko-feudalneho kapitalizmu tak suhlasim, lebo v tej minulosti, na ktoru narazate to bolo s tou atmosferou v spolocnosti, v obciach, aktivitou aj komunitnou pracou podstatne lepsie, len si musite zlozit ideologicko-politicke okuliare...ono viete, pokial ide o "komunitnu aktivitu", vacsina Slovakov si na rozdiel od vas musi "uzivat" real low-cost max-profit kapitalizmus osladeny vasimi konzervativnymi hodnotami egoizmu, vzajomnej ignorancie a spolocenskej hierarchizacie, cize uz aj bez vasich extra aktivit je vacsina je casovo-psychicko- fyzicko-hypotekarne-najomno-emigracne-nezamestnano atd. vyšťavena tak akurat...nie kazdy totiz ma moznost zit vaše istoty blogera, komunalneho poslanca, večneho studenta ci aktivistu z grantov a verejnych penazi..ak zijeme v dobe tvrdej vlady kapitalu, kde ludia maju pocit, ze kazdy na nich kasle, snazi sa s nimi vybabrat, a kam pridete mate pocit, ze len otravujete, necudujem sa, ze viacmenej rezignovali

    OdpovedaťOdstrániť
  11. Ad.: Anonymný hovorí: 19.12.2013 12:27:00
    Dobrý deň,
    väčšinu svojho života som pracoval v súkromnej sfére a aj vtedy som sa snažil byť občiansky aktívny, vo verejnej sfére pracujem necelé tri roky a je dosť možné, že budúci rok to bude posledný rok mojej práce v tejto sfére.

    S pozdravom

    Michal Drotován

    OdpovedaťOdstrániť