Nakoľko si
myslím, že človeka najlepšie možno pochopiť cez jeho život,
rozhodol som sa napísať tieto riadky. Budú o tom, kto som, odkiaľ
idem a kam sa chcem dostať. Životná cesta prepletená názormi na
riadenie vecí verejných.
Detstvo
Narodil som
sa v roku 1981 ako najstarší zo siedmich súrodencov. Už táto
skutočnosť je nevšedná a veľká rodina ma naučila kompromisom,
podpore a tiež dôležitosti ťahania za jeden povraz. Mama pochádza
z Rače, otec bol z Košíc. V detstve a mladosti som bol veľmi
aktívny v rôznych oblastiach (hlavne v Slovenskom skautingu či v
divadelnom súbore). Skauting mi do života dal nielen úctu k
prírode, ale aj schopnosti prežiť za nepriaznivých situácií,
odvahu púšťať sa do neznáma a nebáť sa. Tiež veľkú
spolupatričnosť a priateľov z celého sveta. V roku 1995 som sa
stal jedným z najmladších účastníkov najväčšieho svetového
skautského podujatia Jamboree v Holandsku. Už počas detstva na
Rendezi ma lákali neprebádané územia a nové výzvy – vtedy to
bolo až mýtické územie jazera Kalná a staré železničiarske
vozne v depe. Ak človek v detstve prežije prázdniny v stane, tak
mu materiálna nepohoda nepríde ako nejaký problém. To mi ostalo
dodnes – aj v zahraničí sa lepšie cítim v hosteloch ako v
luxusných hoteloch. Nie je dôležité kde človek je, ale s kým
tam je a ako sa cíti.
Škola
Do škôlky
som začal chodiť na Východnom, tá škôlka už žiaľ neexistuje,
tak ako ani škola ZŠ Dopravná, kde som chodil do prvých troch
tried. Iskričkou som sa nestal, pretože pre neúčasť na
schôdzkach ma nepripustili na sľub, jediným úspechom pred pádom
komunizmu bol pre mňa diplom zo školy prírody za kresbu Auróry.
Ináč som nekolaboroval :-). V roku 1991 som prešiel na
novovzniknutú školu ZŠ Jána de la Salle v Rači a o dva roky
neskôr som prestúpil na novootvorené Gymnázium školských
bratov, kde som v miléniovom roku 2000 úspešne zmaturoval zo
slovenčiny, angličtiny, geografie a dejepisu. Po roku
pauzy vyplnenej pobytom na Blízkom východe a zložením skúšok z
autoškoly som na jeden rok nastúpil na pomaturitné štúdium na
ŠKIŠ v Krasňanoch.
Dvakrát som sa neúspešne pokúšal dostať
na vysokú školu do Brna (odbor politológia – medzinárodné
vzťahy), až som v roku 2002 začal študovať politológiu na
Trnavskej univerzite. Naučil som sa, že ak sa človek nevzdáva,
tak vie plniť svoje sny. V roku 2007 som získal úspešne diplom
magistra politológie a popri tom aj vyštudoval bakalára v odbore
geografia a verejná správa na Prírodovedeckej fakulte UK. Nakoľko
som chcel postupne vyštudovať všetky vedy, na ktoré som sa v
roku 2000 hlásil (politológia, právo, geografia), v rokoch
2008-2011 som externe ešte vyštudoval na Masarykovej univerzite v
Brne odbor právo a medzinárodný obchod.
Myslím si,
že vzdelanie je veľmi dôležité a som vďačný za to, že som
mohol skončiť viacero škôl v dvoch krajinách, človek sa však
učí celý život a netreba nikdy zaspať na vavrínoch. Rád by som
naďalej svoje vedomosti využíval aj pri správe vecí verejných.
Práca
Ako
najstarší zo súrodencov som sa veľmi rýchlo osamostatnil, prvý
oficiálny zárobok som dostal za článok o skautingu v jednom
mesačníku, počas jedného leta na gymnáziu som pracoval v domove
dôchodcov v Petržalke, kde som sa naučil, že ľudia si zaslúžia
za svoju životnú cestu dobrú starostlivosť aj na sklonku života.
Aj keď niekedy to nebolo med lízať. Ďalšie leto som trávil
prácou na stavbách (napr. Polus City Center). Po maturite ma
nezobrali na školu, tak som sa rozhodol na dobrodružnú cestu do
Izraela, kde som na Golanských výšinách zbieral mango na farme.
Bola to zaujímavá skúsenosť v medzinárodnej komunite, týždeň
po mojom príchode na Blízky východ začala druhá intifáda, takže
Izrael bol jeden čas na pokraji občianskej vojny. Ostreľovali
dokonca neďaleký Libanon. Človek si až vtedy uvedomí, akú veľkú
cenu má mier. Po trojmesačnej anabáze som sa rozhodol cestovať po
Izraeli a na Vianoce som navštívil aj Egypt. Po návrate domov som
sa neúspešne pokúsil získať víza do Veľkej Británie a zostal
som na Slovensku robiť si autoškolu. Dostal som aj povolávací
rozkaz do Malaciek, svoju výrečnosť som však využil na ukecanie
vojenskej správy a na vojnu som nakoniec nešiel, pracoval som ako
sčítací komisár a na začiatku leta som sa neúspešné pokúšal
zamestnať v Taliansku. Cesta do Talianska sa zmenila na stop cez päť
krajín. Nakoniec som sa rozhodol zakotviť na nadstavbovom štúdiu
na ŠKIŠ.
Vo veku 19
rokov som sa osamostatnil a začal si financovať celý život sám.
Odbremenil som aj rodinu a získal nezávislosť. So spolužiakmi sme
brigádovali hlavne v supermarkete za pokladňou. Po nástupe na
vysokú školu som pracoval v Hypernove a prvé leto sa rozhodol ísť
na Work&Travel do USA. Po určitých peripetiách som zakotvil na
tri mesiace priamo v New Yorku, kde som pracoval v reštaurácii so
zdravou výživou Pret a Manger na Manhattane. Bola to ďalšia škola
života a angličtiny, býval som spoločne s dvomi dievčatami v
Queense a zažili sme pulz tohto veľkomesta. Najväčšou udalosťou
bol obrovský dvojdňový výpadok elektriny, ktorý ochromil celé
mesto. Keďže to bolo dva roky po útoku na Dvojičky, tak to bola
na začiatku dosť stresujúca udalosť pre ľudí. Ale skončilo to
ako zábavná príhoda.
Nasledujúce
dva roky som pracoval v lete, najprv v Dubline v Írsku (a zažil na
konci pobytu fantastickú cestu týmto zeleným ostrovom s ľuďmi
podobnej mentality ako sú Slováci) a potom v Londýne vo Veľkej
Británii. Tu som prežil priamo v centre mesta teroristický útok
na metro a autobus 7/7/2005. Takéto udalosti človeka formujú, aj
keď si to možno hneď neuvedomuje. Posledné prázdniny pred koncom
školy som plánoval pracovať v Španielsku, dokonca som sa aj
aktívne začal učiť španielčinu (jazyk, ktorý mám veľmi rád
a národ, ktorý zbožňujem). Nakoniec som však pred letom
zhodnotil, že moja španielčina stále nie je skvelá a tak som
ostal doma a začal pracovať ako personalista pre externú firmu
Tempo poskytujúcu zamestnancov do Volkswagenu. A pracoval som tam
desať mesiacov až do štátnic na dvoch školách, kedy som to už
pre nedostatok času zabalil – každodenné cesty z konca Rače na
koniec Devínskej Novej Vsi boli zaujímavé :-) Po skončení školy
som sa zamestnal ako konzultant ľudských zdrojov v personálnej
agentúre P&Bert, neskôr prešiel do firmy Opteam Finland a tiež
rozbehol vlastnú firmu Political Consulting, s.r.o.
Zlomom v
pracovnom živote sa stala ponuka na pozíciu prednostu Obvodného úradu životného prostredia v Bratislave, ktorú som prijal a od
januára 2011 prešiel zo súkromnej sféry do verejnej. Na tejto
pozícií som pôsobil 17 mesiacov, riadil úrad s viac ako 40
zamestnancami a rozbehol som niektoré veci ako problém hausbótov v
Jarovskom ramene, Železnú studienku, riziko znečistenia
najväčšieho zásobníka pitnej vody v Bratislave či odstraňovanie
čiernych stavieb pri povodni na Lamačskom potoku. Som hrdý na to,
že som bol jeden z prvých prednostov, ktorých odvolal Fico.
Developeri ma od tejto pozície nemajú radi. Hneď po odvolaní som
nastúpil na Miestny úrad Bratislava – Staré Mesto, kde som
dostal za úlohu vytvoriť a riadiť oddelenie životného
prostredia.
Politika
Dá sa
doslova povedať, že s politikou som vyrastal. Už v roku 1990 som
pomáhal mame roznášať letáky pred prvými slobodnými voľbami
po páde komunizmu, neskôr som sa aktívne zapojil do zbieranie
podpisov za referendum o priamej voľbe prezidenta, za hlbokého
mečiarizmu som sa zúčastňoval mítingov tzv. modrej koalície (aj
mítingu, na ktorom našli bombu) a so spolužiakmi na gymnáziu sme
žili v roku 1998 nádejou na zmenu. Bolo teda prirodzené, že som
sa rozhodol študovať politológiu. V roku 2003 som mal prvý
komentár v denníku SME a o rok neskôr som sa aktívne zapojil do
kampane Martina Bútoru na prezidenta. Po nástupe Jána Zvonára sme
spoločne s Lenkou Antalovou-Plavuchovou a Ráčikom ako osamelí
jazdci bojovali proti svojvôli starostu, obaja sme neskôr vyhrali s
ním súdy.
V roku 2010
som sa rozhodol ísť s kožou na trh a kandidovať na pozíciu
poslanca Rače. Krátko predtým som morálne kandidatúrou zo 141.
miesta podporil Ivetu Radičovú vo voľbách do NR SR. V politike
presadzujem maximálnu mieru transparentnosti, odborných riešení a
dôraz na zapojenie obyvateľov do rozhodovania. Každý rok robím
odpočty svojej práce a v poslednom období sa venujem hlavne téme
developerov a budúcnosti celej Rače. Popri tom sa snažím presadiť
drobnosti pre zlepšenie života ako bezbariérové chodníky,
Račiansky polmaratón, opravu škôl a škôlok a rozumné
hospodárenie s financiami občanov.
Od roku
2005 publikujem na svojom vlastnom blogu, kde sa venujem hlavne témam
politiky, spoločnosti a životnému prostrediu. Je pre mňa veľká
česť, že ma za sériu článkov nominovali na Novinársku cenu
2012. V mojich článkoch sa profilujem ako stredopravý politik s
dôrazom na komunitný život a aktívne občianstvo. Najznámejšími
témami, ktoré som otvoril, bolo porušovanie zákona policajtmi,
problém nelegálnej osady hausbótov v Jarovciach a ďalšie otázky
spoločnosti.
Voľný
čas
Som človek
aktívny a aktívne sa snažím tráviť aj svoj voľný čas. Je
pravda, že ho nemám až tak veľa, ale snažím sa ho využiť
plnohodnotne. Dá sa povedať, že už dlhé roky s prestávkou
behávam dlhé trate. Beh ma naučil vytrvalosti, tomu, že vždy
treba rozložiť sily tak, aby zostalo na záverečný finiš a tiež
tomu, že sa netreba nikdy vzdávať. Behu sa venujeme celá rodina a
myslím, že sa nám aj darí. Polmaratón som najlepšie zabehol tento rok v Olomouci za 1:27:24 (čas hovorí niečo iba bežcom :-) a
tento rok som úspešne zabehol aj maratón (42,195 km). Dlhú dobu
sa tiež venujem propagácii cyklistiky ako alternatíve na prepravu
(po vzore napríklad Kodane).
Som tiež
veľmi rád, že sa mi podarilo zapojiť do činnosti Vajnorského
ochotníckeho divadla, kedy sme našu hru Grobiani dostali až na
dosky divadla Astorka.
Mojou
ďalšou vášňou, na ktorú žiaľ teraz nemám veľa času, je
cestovanie – spoznávanie nových ľudí, kultúru, miest a chutí.
Fascinuje ma nielen príroda, ale aj veľkomestá, z ktorých som
navštívil resp. niekedy aj krátko žil v New Yorku, Londýne,
Káhire, Moskve, Paríži, Istanbule či v Pekingu. Myslím, že je
veľmi dôležité, aby človek nezostával iba sedieť doma a mal
vždy oči a myseľ otvorenú.
Moja vízia
Nakoľko si
myslím, že nie je nič lepšie ako priamy osobný kontakt s ľuďmi,
tak Vám ponúkam svoje stretnutie ohľadom mojej vízie správy veci
verejných. Som dostupný na e-maili drotovan@yahoo.com alebo čísle
0903 744 408. O správe obce a štátu som veľa písal aj vo svojich
článkoch na blogu či v Pravom spektre. Heslovito a stručne si
myslím, že:
- komunita, rodina a obec sú najdôležitejšie elementy života a od nich hlavne záleží, ako sa nám žije
- obec by mala byť maximálne transparentná, občania zapojení do rozhodovania a vždy informovaní o chystaných veciach
- úrad by mali riadiť odborníci a mali by sa zameriavať hlavne na prácu v teréne a medzi ľuďmi a nie na svoju marketingovú prezentáciu
- každý komunálny politik by mal mať jasný program a každoročne uvádzať jeho plnenie
- rozvoj obce by mal byť v prospech obyvateľov a nie developerov
- dôležité sú veci, ktoré zvýšia kvalitu života obyvateľov a nie megalomanské stavby
- je dôležitý priamy kontakt s ľuďmi a práca v teréne.
Michal
Drotován
Žiadne komentáre:
Nové komentáre nie sú povolené.