Prečo sa volajú Krasňany Krasňanmi?
Keď som túto otázku položil ľuďom, čo sa zaujímajú o históriu Rače, tak som dostal rôzne odpovede. Boli na škále od toho, že to nie je jasné, že je to možno odvodené od slova "krásne" alebo to má nejaký súvis s obcou Krasňany v okrese Žilina. Nedávno som však narazil na mapu z roku 1946 (zdroj: OZ Bratislava a jej premeny, archív J.Cmorej), ktorá to vysvetľuje.
Súčasný potok (po vybudovaní Krasňan odklonený), ktorý sa uvádza dnes pod názvom Račiansky potok, je na mape uvedený (krátko pred pripojením Račištorfu k Bratislave) ako Krásňanský potok. Záhada je teda vyriešená. Pátral som však ďalej a zistil som, že existuje dokonca presný deň, kedy boli Krasňany "pokrstené" - stalo sa tak 10.júna 1954 a teda tento rok to bude presne 70 rokov.
V časopise Novosti Bratislavy 27/1954 je článok s názvom Krasňany, nová štvrť pracujúcich, kde sa píše:
"Tiekol potôčik, nie veľký, nie malý, od nepamäti zurkotal medzi vrchmi a ihravým čľapotom sa spúšťal do doliny. Nebol to potôčik nijaký zvláštny, no, mal pekné meno... Meno, ktorým je hodno korunovať veľkolepé dielo, výslednicu budovateľského nadšenia, obetavej práce stovák rúk a mozgov, dielo, ktoré nemá v minulosti Bratislavy páru a hrde dokumentuje starostlivosť strany a vlády o pracujúceho človeka - novú bytovú štvrť. A tak 10. júna t.r. predseda ÚNV s. Šrámek (Ide o Jána Šrámka, podľa dostupných informácií však už vtedy nebol "primátor" Bratislavy ale od 16.5.1954 iba prvý zástupca nového "primátora" Františka Čápa. Súdruhovia v novinách z toho asi ešte mali vtedy hokej - pozn. MD) slávnostne premenoval 12 nových blokov, rozpresterajúcich sa v Rači, podľa spomínaného potoka na - Krasňany. Staré pomenovanie HBV, či prezývka "Hábeš", ako si obyvatelia sami nazvali svoje sídlisko, iste v krátkom čase upadne do zabudnutia. A na svoje Krasňany budú pyšní nielen ich šťastliví obyvatelia, ale všetci občania Bratislavy. (...)"
Zdroj: Novosti Bratislavy: časopis ľudovej správy. Bratislava: Ústredný národný výbor v Bratislave, 24.06.1954, 3(27), p. 6. Dostupné tiež z: https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:ad04f173-0b53-411e-a327-4543fec28424
Kto mal v Rači prvý telefón?
Samozrejme, zistiť, kto presne mal prvý telefón v Rači nie je asi možné (ak však predpokladáme, že by mal číslo 1, tak to bol obchodník s drevom Jozef Henčl, číslo 2 bol hostinec Peklo v roku 1930 a v roku 1940 evanjelická fara - za tým určite je nejaký zaujímavý príbeh 😊) - dá sa však zistiť, kto mal telefón v časoch vydania telefónnych zoznamov v rokoch 1930 a 1940 v Račištorfe.
Zdroj:
Dodatok k soznamu telefonných účastníkov na Slovensku a Podkarpatskej Rusi z roku 1930: (platný od 1. júla 1930). S.l.]: [s.n.], [1930], p. 21. Dostupné tiež z: https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:be5909c8-ad5e-4da3-a654-25ede7711b22
Telefonný soznam Slovenskej republiky 1943. V Bratislave: Ministerstvo dopravy a verejných prác, rezort poštový, [1943], p. 324. Dostupné tiež z: https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:6dc64a79-4860-4331-a3ff-dd8123a03f19
Bonus: Rača ako Rastislavice
To, že sa istý čas po prvej svetovej vojne volala Rača Rastislavice je známa informácie, menej známe je už to, že sa tento názov v mapách uvádzal relatívne dlhú dobu. Dôkazom je mapa z roku 1925.
Zdroj: Mapový fond Geografického ústavu, Přírodovědecké fakulty Masarykovy univerzity (z www.staremapy.sk)
Je tak vedená aj v mape železničných staníc z roku 1921.
Zdroj: KEŠOTRAB, A.. Podrobná železniční mapa Slovenska se seznamem staníc. Bratislava: A. Bartoška a spol., [1921], p. [13]. Dostupné tiež z: https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:80f91b29-2d43-49e6-81d1-41a9901ac209
Michal Drotován
www.drotovan.sk
www.drotovan.sk
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára