27. 3. 2023

Aký osud čaká školu Na pántoch?

Bratislavský samosprávny kraj navrhuje v rámci racionalizácie siete stredných škôl dve SOŠ v lokalite Pánty/Rybničná zrušiť. O návrhu bude v piatok 31.3.2023 hlasovať zastupiteľstvo BSK. V článku zhrniem doteraz známe informácie.  Budem sa prioritne venovať SOŠ Na pántoch, ktorá je v katastri Rače.

Z akého dôvodu chce BSK zrušiť školu SOŠ Na pántoch 9?

Podľa predloženého materiálu do príslušných komisií BSK (obe komisie odporúčali materiál schváliť bez pripomienok) je dôvodom zrušenia racionalizácia školskej siete, presun žiakov a učiteľov do iných župných škôl s podobným zameraním. Dané školy Farského/Harmincova a Mikovíniho sú zaradené ako centrá odborného vzdelávania a investovalo sa do nich z eurofondov niekoľko miliónov eur.

Uvádza sa tam tiež, že je tam problematické podložie, čo spôsobuje podmáčanie budov aj areálu. Zároveň sa uvádza, že "pre budúce zachovanie prevádzky školy je nevyhnutné v nasledujúcom období realizovať viacero investičných akcií – napr. výmena okien, zateplenie budovy školy, výmena ležatého potrubia a TUV, rekonštrukcia školského internátu a pod., pričom odhadovaná výška investície je cca 2,5 – 3 milióny eur."

Škola má byť podľa tohto návrhu BSK zrušená k 31.8.2024.

Požiadal som BSK o zaslanie informácie, koľko sa do budov danej školy investovalo v rokoch 2010-2022 - zaslali mi informáciu o 2,267 mil. €. V týchto sumách však podľa všetkého nie sú uvedené novšie investície ako je plaváreň, príjazdová komunikácia, triedy našej súčasnej základnej školy či odvodnenie ihriska. Výsledná celková suma teda presahuje 3 mil. €.

Nie je to malá suma - je to približne suma, ktorú BSK v materiály na zrušenie odhaduje na potrebné ďalšie  investície. Či sú dané investície nevyhnuté a urgentné a v akom rozsahu je otázne - v roku 2020 v technickej správe spracovanej na žiadosť BSK sa nevykazovali havarijné stavy.

Samozrejme škola a celý areál potrebuje - hlavne z dôvodu šetrenia nákladov za energie a kúrenia - rekonštrukciu ako je výmena okien či zateplenie fasády. Nebráni to však ďalšej prevádzke školy. Čo sa týka nákladov, v roku 2020 daná firma kompletné opravy odhadovala až na 26 mil. €. Táto suma je však podľa mňa nereálne vysoká až na úrovni novostavieb.


Rovnako tak si dala vypracovať statické posudky samotná škola a podľa nich nie je žiaden zásadný stavebný problém ani v jednej budove, ktorý by bránil prevádzke.

O tom, že dané dva areály a školy boli dimenzované pre výrazne väčší počet študentov, ako ich navštevuje v súčasnosti, nie je sporu. K 15.9.2022 navštevovalo SOŠ Na pántoch 336 študentov a SOŠ Rybničná len 104 študentov. Len pre porovnanie - našu ZŠ Hubeného k rovnakému dátumu navštevovalo 804 žiakov a ZŠ Tbiliská 862 žiakov.

Treba však tiež uviesť, že na rozdiel od roku 2008, kedy ZŠ Plickova nevedela z normatívov vykryť svoje prevádzkové náklady, škola Na pántoch 9 ich vie viac-menej vykryť. A tiež je potrebné uviesť, že 17 SOŠ v Bratislavskom kraji, kde je zriaďovateľ BSK, majú ešte menej študentov. 


Za zásadný problém považujem, že nie je jasné, čo sa bude s oboma areálmi diať po prípadnom skončení oboch škôl k 31.8.2024. Na problém sme upozorňovali aj spoločne so starostom Vajnôr Michalom Vlčekom aj BSK na pracovnom stretnutí 13.2.2023. Vyslovili sme tam jasné obavy o to, aby dané areály neskončili ako štátna budova bývalej SOU železničné, Na pántoch 7. Tu školu zrušili pred 10 rokmi a areál je totálne zdevastovaný. 



Na pracovnom stretnutí sme rovnako tak upozornili, že aj MČ Vajnory aj MČ Rača aktuálne rozširujeme kapacity základných škôl (Vajnory prístavbou, my novou školou Plickova) a teda nebude potreba ďalšej obecnej základnej školy v území Rača/Vajnory minimálne ďalších cca 15 rokov. 

V prípade výraznej výstavby v území na poliach potreba školy vznikne, či a kedy to bude je však otázne. Súčasný územný plán ju neumožňuje. Muselo by ísť však o výstavbu väčšiu ako za posledných 30 rokov dokopy. Pri očakávanom demografickom poklese sa však bavíme čisto o hypotetickej situácií v časovom rámci desaťročí.


BSK na pracovných stretnutiach aj v stanoviskách pre média uviedla, že nechce dané objekty oboch škôl predať, chce ich zachovať na vzdelávanie a tiež uviedli to, že nemajú zdroje na ich ďalšiu renováciu. Zároveň uviedli, že o tom, čo bude s danými objektmi sa máme baviť až keď sa obe školy zrušia. Dané sa má diať v situácií, keď má počet stredoškolákov v BA kraji nasledujúce roky narastať


Navrhoval som ako istý kompromis, aby škola bola zachovaná a zároveň by časť objektu bola prenajatá súkromnej škole. S týmto však pani riaditeľka SOŠ Na pántoch nesúhlasí a - ak som to správne pochopil ani BSK. O prenájom časti priestorov by určite bol záujem zo strany súkromných škôl - v prípade celého areálu je to otázne.  Ide o dva rozľahlé areály. V takom prípade by išlo skôr o spoluprácu viacerých subjektov.

Minulý týždeň riaditeľka SOŠ p. Katreniaková uviedla, že pre ňu je priorita zachovanie areálu pre školstvo: "Ak by aj nemala mať súčasné poslanie, môže predsa budova, učebne a areál slúžiť na základnú či materskú školu alebo odbornú školu iného zamerania" Rovnaké stanovisko má aktuálne aj BSK.

V každom prípade, poslanci BSK by sa mali pýtať, čo sa bude s danými dvoma areálmi škôl diať po roku 2024 a aké sú reálne riešenia pre budúcnosť. Pre samotný zateplený internát (už dnes čiastočne využívaný ako ubytovňa), nie je problém nájsť využitie aj ekonomickú udržateľnosť. Iná vec sú však budovy oboch škôl, telocvične, vonkajšie areály a plaváreň. Poslanci BSK by mali žiadať záruky, že to neskončí ako SOU železničné. 


Rada školy SOŠ Na pántoch na svojom zasadnutí 16.3.2023 jednohlasne nesúhlasila so zrušením školy. (Pozn. členom rady som od roku 2018, aktuálne je za Raču členom aj Peter Pilinský ako poslanec BSK). BSK kladné stanovisko rady však podľa zákona nepotrebuje. Obe príslušné komisie BSK - finančná a školská -  naopak so zámerom zrušiť SOŠ Na pántoch súhlasili.

Ako starosta mestskej časti Bratislava-Rača a aj ako člen rady školy si myslím, že je potrebné hľadať iné riešenie ako rušenie. Pri zrušení je veľké riziko, že budovy "nebudú mať svojho pána". V prípade zrušenia školy sa samozrejme budem aktívne zaujímať, čo sa bude diať s areálom a budovami ďalej.  Pre nás ako mestskú časť je prioritou, aby dané dva areály nechátrali. Je to však prioritne na zodpovednosti vedenia BSK a poslancov BSK. Pevne verím, že sa v oboch školách o pár rokov nebudú natáčať podobné videa ako z hororu

Michal Drotován
starosta mestskej časti Bratislava-Rača











15. 3. 2023

Ako pribúdajú deti v novostavbách?

Nakoľko na Slovensku prakticky neexistuje analýza, ktorá by študovala, aký majú vplyv novostavby na demografiu - pre nás ide o kľúčový aspekt počtu detí do škôlok a škôl - sledujeme už niekoľko rokov demografiu súboru novostavieb Malé Krasňany.

Daný súbor sme si vybrali z dôvodu, že ide o ucelený a samostatný súbor novostavieb na jednej adrese, počet bytových priestorov je približne 500 (presne 503) a ide o súbor, kde prebiehala kolaudácia postupne v rokoch 2017-2019. Podľa našich analýz ide tiež o projekt, kde prenájmy tvoria menšinu (odhad je do 20%) obyvateľov, a teda je možné viac sledovať počet obyvateľov podľa trvalých pobytov. Treba tiež uviesť, že na tomto sídlisku je aj detská zložka výrazne zastúpená.

Aktuálny počet obyvateľov s trvalým pobytom Malokrasňanská je zhodou okolností presne 700 (k 28.2.2023) - čo je ináč viac ako má väčšina obcí na Slovensku (podľa SODB 2021 má 1507 obcí menej ako 700 obyvateľov!). Znamená to, že priemerný počet obyvateľov s trvalým pobytom na byt je 1,39. V nasledujúcej tabuľke sú uvedené kolaudácie jednotlivých budov, počet bytových jednotiek (rátané sú aj tzv. apartmány) a počty obyvateľov. Išlo o dáta k 26.8.2020 a 28.2.2023.


Ako je vidieť z tabuľky, postupná kolaudácia a preberanie bytov obyvateľov prebiehalo od jari 2017 až do leta 2019. Prví nasťahovaní obyvatelia v danom súbore bývajú od konca apríla 2017, teda bezmála 6 rokov.


Pre našu analýzu sme vybrali obyvateľov narodených v rokoch 1972-2022, ktorí tvoria 92% obyvateľov sídliska. Ako vidieť aj v prípade tejto novostavby, ide o výrazne nízky počet obyvateľov narodených okolo roku 2000. Znamená to že, keď sa demografický potenciál sídliska vyčerpá, po roku 2030 bude už počet novonarodených detí minimálny, niektoré roky dokonca možno až nulový. Novostavby teda vytvárajú tlak na škôlky a neskôr školy iba v určitom časovom horizonte. 


Ak si porovnáme jednotlivé roky, kedy sa robila analýza, a počty detí v ročníkoch podľa škôlok a škôl (dáta k 26.8.2020, 26.8.2021 a 28.2.2023), tak je vidieť, že od nasťahovania obyvateľov vzniká zásadný tlak na škôlky po 2-3 rokoch a na školy po 5-6 rokoch od kolaudácie. Samozrejme, počas približne 6 rokoch od nasťahovania prvých obyvateľov sa zloženie obyvateľov mení aj sťahovaním a dodatočným nahlasovaním trvalého pobytu - veľká časť nárastu od roku 2020 je však pôrodnosťou. Časť prisťahovaných do novostavieb je vždy aj tzv. vnútornou migráciou (sťahovanie sa v rámci Rače).


V tabuľke vyššie je vidieť postupný nárast požiadaviek na škôlky a školy, dá sa povedať, že každý jeden ročník detí časom vytvára potrebu jednej triedy MŠ resp. ZŠ. Pre účely analýzy rátame s vekovou kohortou podľa roku narodenia - nie je možné robiť analýzu do detailov školských rokov resp. ohľadom odkladov nástupu. Ako je tiež vidieť, po určitom vrchole nárastu počtu detí (ročník 2018 - 27 detí a 2019 - 31 detí), nasleduje pokles na 21 detí (2021 a 2022). Budú však potrebné ďalšie dáta za ďalšie roky, aby bolo možné urobiť nejaké závery - je dosť možné, že ide o krátkodobý pokles z dôvodu Covid19 - ale tiež, že ide o trend všeobecného poklesu, ktorý sa týka celého Slovenska.

Treba tiež uviesť, že nie všetky deti následne navštevujú obecné škôlky alebo školy. Pri analýze vekových kohort a počtov detí v základných školách vychádza, že do obecných základných škôl v Rači chodí približne 2/3 detí (zvyšná 1/3 navštevuje napr. cirkevné alebo súkromné školy prípadne školy mimo MČ Rača). 


Cez vyššie uvedené dáta vieme približne zhodnotiť potrebu škôlok a škôl v určitom časovom horizonte po kolaudácií novostavby. Ide o dopad, ktorý začína približne po 2-3 rokoch od kolaudácie a postupne sa presúva zo škôlok na školy. Bude však ešte potrebné sledovať dané údaje a v budúcnosti ich porovnať aj inými novostavbami (napr. Rínok Rača či RNDZ). Pre budúce potreby škôlok a škôl však rátame v určitom horizonte približne 1 trieda na 500 bytov. Nakoľko nás čaká postupný pokles (po roku 2030 dosť zásadný) počtu novorodencov, tak nárast potrieb novostavieb sa zväčša vykompenzuje celkovým poklesom (nielen) v Rači.

Do roku 2028 tiež vieme predpovedať potreby už teraz a po dokončení MŠ Kadnárova/Tramín (2024) resp. ZŠ Plickova (2023) bude dlhoročný nedostatok miest v škôlkach resp. školách na dlhú dobu vyriešený. 

V prípade väčších zámerov pri zmenách územného plánu však naďalej budeme požadovať doplniť do projektov škôlky (v budúcnosti prerobiteľné na zariadenia pre seniorov). Možná ekonomicky udržateľná základná škola a jej potreba na Rendezi je zatiaľ hudba budúcnosti (po roku 2035). 
 

Michal Drotován
starosta mestskej časti Bratislava-Rača

foto:autor