V súčasnosti je v Bratislavskom kraji vo väčšine obcí výrazný nedostatok miest v materských a základných školách. Toto sa však o pár rokov zmení a čaká nás naopak nedostatok detí. Prekvapujúco sa to bude týkať aj obcí, kde výrazne pribudli novostavby. Je preto veľmi dôležité, aby aktuálne budované kapacity škôlok a škôl bolo možné do budúcna využiť aj pre seniorov.
Škôlka Kadnárova je riešená tak, že ju možno veľmi jednoducho prerobiť na zariadenie pre seniorov.
Zdroj: Alvaria
Súčasný stav je viac menej podobný vo väčšine obcí Bratislavského kraja - za posledných 15 rokov kontinuálny rast počtu detí vo veku 3-6 rokov, teda škôlkarov a následne školákov. Ak sa však pozrieme smerom do budúcna, tak trend bude (a už aj začína byť) opačný - začne pokles počtu detí. Podľa dostupných dát Covid19 a súčasný stav ekonomiky (a jej predikcia) pokles urýchlili a nastal o približne 2 roky skôr, ako sa očakávalo.
Keď sa pozrieme na detailnejšie údaje za vybrané obce, tak ani výrazná výstavba v predošlých rokoch ten pokles nejako zásadne nezastaví. Je preto nevyhnuté budovať nové kapacity napr. škôlok tak, aby sa o pár rokov mohli zmeniť na zariadenia pre seniorov (či už denné stacionáre alebo pobytové zariadenia "rodinného" typu).
1. Mestská časť Bratislava-Rača
V Rači pri porovnaní sčítania v rokoch 2011 a 2021 stúpol počet obyvateľov s trvalým pobytom o 31%. Treba však povedať aj to povestné "B" - v roku 2011 bolo veľmi slabé sčítanie a Rača bola prvýkrát od 80tych rokov 20.storočia pod 20 tisíc obyvateľov. Zároveň v Rači pribudla tzv. virtuálna adresa Karpatské nám. 10/A, kde je evidovaných viac ako 1500 obyvateľov - z nich veľká časť v Rači fyzicky nebýva. Zvyšný nárast je možné rozdeliť približne v pomere 30:70 novostavby domov do 4 podlaží (malopodlažná zástavba a rodinné domy) a bytové domy nad 4 podlažia (najväčšie Račany Bianco, Radničné námestie, Malé Krasňany, bytové domy na Kadnárovej). Za posledné tri roky nebol skolaudovaný ani jeden bytový dom - v najbližších mesiacoch sa bude kolaudovať zámer Rínok Rača a RNDZ. Demografiu ovplyvnia iba okrajovo - mierne znížia pokles nových detí.
Veková pyramída Rače (porovnanie 2021 vs. 1996) ukazuje výrazný pokles ročníkov narodenia od roku 1991. Osoba narodená v roku 1991 bude mať tento rok 32 rokov, čo bol podľa štatistických údajov (Štatistická ročenka hlavného mesta Bratislavy 2022) priemerný vek (presne 32,11) prvorodičiek v okrese Bratislava III. Ako vidíte, pokles pokračoval až do roku 2002, následne začal počet detí stúpať - nikdy však nedosiahol ani pôrodnosť roku 1990 (nehovoriac už o období rokov okolo 1978).
V zmysle vyššie uvedeného sme vypracovali projekt novej škôlky Kadnárova tak, aby ho bolo možné po malých úpravách prerobiť na priestor pre seniorov. Rovnako sa snažíme nastaviť všetky naše tri základné školy tak, aby boli konkurencieschopné v rámci širšieho okolia, a teda dlhodobo udržateľné. Aby boli v budúcnosti zaujímavé napr. aj pre obyvateľov Slanca (Nové Mesto) či Rybničnej (Vajnory). Budú musieť uspieť v silnej konkurencií iných obecných, ale aj súkromných škôl v okolí.
2. Hviezdoslavov
Často sa argumentuje, že "veď sa stavia a prichádzajú noví obyvatelia". Toto je pravda iba čiastočne. Môže to ovplyvniť demografiu detí v súčasnosti, ale ako uvidíme na príklade obce Hviezdoslavov (okres Dunajská Streda, blízkosť Bratislavy), do budúcna to nebude mať zásadný vplyv. Podľa článku a analýzy na stránke Postoj ide o obec, kde bol zaznamenaný najväčší nárast medzi SODB 2011 a SODB 2021 - počet obyvateľov s trvalým pobytom sa zvýšil o 304%. Ak sa pozrieme viac do minulosti, tak Hviezdoslavov mal v roku 1996 297 obyvateľov, v roku 2021 už 2768, teda ide o nárast viac ako 930%.
Keď si však pozrieme vekovú pyramídu obce Hviezdoslavov (k 31.12.2021), tak opäť tam je vidieť očakávaný výrazný pokles detí. Je to však oproti Rači posunuté približne o 5-7 rokov, teda obec výrazný pokles ešte len čaká - opäť tam však chýba generácia narodená okolo roku 2000. V súčasnosti je predpoklad ešte ďalšieho nárast počtu detí vo veku 0-14 v obci (už aj na samotných ortofotomapách vidieť výstavbu ďalších domov). Počet obyvateľov narodených v rokoch 1996-2012 je výrazne nízky, takže pôjde o výrazný pokles v rokoch približne 2030-2045. Pre zaujímavosť je na obrázku uvedená aj veková pyramída obce v roku 1996.
Zdroj: Statistics
3. Iné obce pre porovnanie
Tzv. Generation Z (1997-2012) je na Slovensku taká výrazne populačne slabá, že sa to prejavuje dosť výrazne vo väčšine obcí na Slovensku. Ak v obciach, kde pribudli obyvatelia výstavbou novostavieb, je vyšší počet detí tzv. Generation Alpha (ročníky po roku 2012), iné obce začínajú už vyslovene vymierať a klesať.
Bratislava-Záhorská Bystrica
Mestská časť s výraznou výstavbou a nárastom počtu obyvateľov. V roku 1996 - 1843 obyvateľov, v roku 2021 - 6880 obyvateľov. Na rozdiel od Hviezdoslavova, kde tzv. detská zložka 0-14 rokov bola v roku 1996 (21,89%) iba o pár percent nižšia ako v roku 2021 (26,30%), v Záhorskej Bystrici je percento zvýšené dosť zásadne (24,11% v roku 2021 vs. 14,43% v roku 1996). Napriek tomu - ako je vidieť - Záhorskú Bystricu tiež v horizonte nasledujúcich rokov čaká stagnácia počtu detí a následný pokles.
Okres Senec
Pre výstavbu a suburbanizáciu sa jedná o okres, kde drvivá väčšina obcí výrazne zvýšila počet obyvateľov SODB 2011 vs. SODB 2021. Priemerný nárast je o 52%. V tabuľke sú modrým vyznačené obce s nárastom o viac ako 50%. Zaujímavosťou je obec Vlky, ktorá zaznamenala pokles. Ide však o výraznú výnimku (v danej obci je posledné desaťročia podľa všetkého najmenšia stavebná činnosť).
Zdroj: Alvaria (tabuľka vlastné prepočty autora)
Napriek týmto nárastom je veková pyramída okresu Senec veľmi podobná ako inde a je tam výrazne nízky počet ľudí narodených okolo roku 2000. Podľa dát tam pokles detí nastal v roku 2019 a naďalej pokračuje. Na druhej strane je potrebné uviesť, že ak by v okrese nebola taká výstavba (často ale veľmi nekoncepčná a živelná - to ale je nad rámec tohto článku), daný okres by výrazne stagnoval už 30 rokov.
Pre porovnanie uvediem aj mesto, kde naopak počet obyvateľov výrazne klesá - v roku 1996 malo Partizánske 25 604 obyvateľov, v roku 2021 počet klesol na 21 176 a veková pyramída ukazuje, že pokles bude pokračovať. Takýchto obcí a miest na Slovensku je väčšina - teda aj potenciál na migráciu do Bratislavského kraja sa postupne znižuje až vyčerpáva (nikdy z oblasti neodchádza celá veková kohorta).
Jarovnice
Existuje niekoľko obcí, kde je výrazný pomer obyvateľov 0-14, dlhodobo však štátna politika ignoruje problémy sociálne vylúčených skupín a trestuhodne mrhá ich potenciálom. Tieto obce sa žiaľ stávajú skôr zdrojom lacných politických bodov. Na demografiu v skúmanej oblasti širšieho zázemia mesta Bratislavy však majú minimálny dosah.
4. Slovenská republika ako celok
Ak v mestských častiach Bratislavy aj v obciach okolia Bratislavy je v súčasnosti vidieť v skupine detí vo veku do 10 rokov nárast, v rámci Slovenska ako celku takýto nárast nevidieť. Naopak, demograficky slabé ročníky 1991-1994 - v porovnaní s tzv. husákovými deťmi (názov podľa doby prezidentovania Gustáva Husáka tj. 1969-1989) - sú stále silnejšie ako akýkoľvek ročník od roku narodenia 1995 dodnes. Znamená to mimo iného, že Slovensko bude patriť medzi najrýchlejšie starnúcu populáciu na svete.
To, aký je to veľký problém môžem ukázať na porovnaní vekovej pyramídy Slovenska 2021 nie s rokom 1996, ako v predošlých prípadoch, ale s rokom 1945, kde - napriek ukončenej druhej svetovej vojne a pred začiatkom povojnového babyboomu bola situácia lepšia ako dnes. Ta "diera" na grafe z roku 1945 je Prvá svetová vojna.
Zdroj: Statistics
Dopĺňam ešte vekovú pyramídu mestskej časti Bratislava-Petržalka, tá bude zase najrýchlejšie starnúcou obcou na Slovensku (ak si odmyslíme obce s veľmi nízkym počtom obyvateľov, ktoré čaká dokonca úplne vymretie v nasledujúcich desaťročiach). V Petržalke prebieha aj výstavba (napr. projekt Slnečnice a pod.) - pri suburbanizácií okolia Bratislavy (vrátane pohraničných oblastí Rakúska a Maďarska) však príchod nových obyvateľov nevie tak zásadne ovplyvniť trendy. A tie sú také, že rodičia, ktorí sa nasťahovali do Petržalky pred rokom 1989 začínajú mať okolo 70 rokov a ich deti okolo 40 rokov.
Ani jedna z týchto vekových kategórií už zásadne nevie ovplyvniť pôrodnosť - výrazne však ovplyvňuje - a stále viac bude ovplyvňovať nárast priemerného veku Petržalky a výrazný nárast počtu obyvateľov 65+. Starosta Petržalky nedávno veľmi správne podotkol, že sa jedná o kľúčový problém (nielen) Petržalky v najbližších desaťročiach.
Zdroj: Statistics
5. Rakúsko
Ako zaujímavosť uvádzam pre porovnanie obec Kittsee, kde je výrazný počet obyvateľov, ktorí sa v Rakúsku nenarodili (48,7% v roku 2022), keďže však ide zväčša opäť o migráciu zo Slovenska, tak tá "Generácia Z" chýba tiež.
Čo sa týka Viedne, s počtom obyvateľov 2,2 mil., tak napriek výraznej migrácii (1/3 obyvateľov Viedne sa narodila mimo Rakúska) tam vidieť tiež pokles detí po roku 2000. Viedeň však, na rozdiel od Slovenska - pre silnú generáciu narodenú v rokoch 1990-2000 - nebude nasledujúce desaťročie zaznamenávať pokles detí. Ten nastane až okolo roku 2035.
Treba tiež uviesť, že Viedeň je ekonomický magnet a dosť zásadne ju ovplyvňuje migrácia, deje sa tak dlhodobo, dokonca v rokoch 1890-1900 stúpol počet obyvateľov mesta za 10 rokov o neuveriteľných 600 000. Dnes sú tie čísla výrazne menšie, v európskom meradle sú však stále výrazne vysoké.
Zdroj: Architekturzentrum Wien (reprofoto autor)
Mesto Viedeň aktuálne spoločne so súkromným sektorom buduje novú štvrť Aspern Seestadt. Napriek veľkému rozsahu (po dokončení bude mať približne 25 000 obyvateľov - čo je počet obyvateľov Rače) ani tento projekt zásadne demografiu Viedne neovplyvní.
Mesto Viedeň však týmto spôsobom aspoň čiastočne zníži problém s bývaním. K tomuto projektu sa vrátim ešte podrobnejšie v nejakom budúcom článku. Aktuálne je tam problémom nedostatok zelene a je to stále čiastočne "mesto duchov". Sú to však problémy novostavieb po celom svete. Bude zaujímavé sledovať tento experiment z dlhodobého hľadiska.
Foto: autor
Na záver by som uviedol, že pokles počtu detí bude v Bratislave a okolí (ale aj na celom Slovensku) dosť zásadná vec, ktorá ovplyvní demografiu na nasledujúce desaťročia - rovnako tak ako starnutie populácie a výrazný nárast generácie 65+.
Nakoľko naša generácia tzv. husákových detí bude starnúť tiež, tak servis pre seniorov budeme musieť - aj investíciami do denných stacionárov, podporou opatrovateľskej služby, budovaním zariadení pre osoby s 24hodinovou starostlivosťou (napr. pre degeneratívne ochorenia mozgu) či budovaním zdravotníckych zariadení - dať ako výraznú prioritu pre obdobie 2023-2043 - aj obce aj BSK aj štát.
Je to doslova výzva na nasledujúcich 20 rokov. Ak to nevyriešime, tak - keď sa staneme sami generáciou 65+, nevyrieši to už za nás nikto. Preto je potrebné dokončiť naše projekty škôlok či škôl, ale myslieť už aj na obdobie po roku 2025.
Michal Drotován
