Projekt nových detských ihrísk v Rači

Rača mladne a stále sa zvyšuje počet mladých rodín s deťmi, čo je skvelá správa. Nakoľko je dôležité, aby sa ľudia viac hýbali a nesedeli iba doma za počítačom (mobilom, tabletom atď.), vytipoval som dve lokality, kde navrhujem v najbližšej budúcnosti zriadiť detské ihrisko pre všetky deti a tiež doplniť ho o stroje na cvičenie.

1. Park J.M.Hurbana

Navrhujem revitalizovať park J.M.Hurbana a využiť plochu aj na umiestnenie hracích prvkov a prvkov na cvičenie - samozrejme doplnené o lavičky a smetné koše. Jedná sa hlavne o plochu nižšie na fotografiách.

Celý park je umiestnený na parcelách vo vlastníctve Hl. mesta SR Bratislavy, takže majetkovo by to nemal byť žiaden problém - potrebné je tiež doplniť ochrannú bariéru porastenú brečtanom a paviničom, ktorá by bezpečne oddelila park od električkovej trate. Prvky môžu byť v decentných farbách prírodného dreva, aby pekne zapadli do prostredia. V Medickej záhrade či na Hviezdoslavovom námestí sme v minulosti tiež umiestnili hracie prvky a ľudia si na ne zvykli a oživilo to aj celý priestor. Verím, že sa v spolupráci s obyvateľmi podarí nájsť najlepšie riešenie pre všetkých.

2. Parčík na Víťaznej

Tento parčík, kde je aktuálne umiestnená jedna šmykľavka a lavičky, sa už dlhodobo žiaľ tvári, že nemá žiadneho pána. Mestská časť neprejavila žiaľ záujem o riešenie stavu, keď sa vždy odvoláva na nedoriešený pozemok - pravda je však taká, že podľa mojich informácií nikdy reálne nerokovala o pozemku s vlastníkom (čo je aktuálne Slovenská republika). Parcela E je zanesená pod číslo 1295/27, k.ú. Rača. Majetkovo doriešiť to bude náročnejšie ale nie nemožné. Na základe stretnutia s obyvateľmi ešte v roku 2014 sme našli možnosť riešenia, aby malé ihrisko bolo funkčné, ale aby tiež nebolo umiestnené úplne blízko rodinných domov - tam sa navrhuje pás zelene. Celý parčík má cca 500 m2.

Foto © Juraj Žitný Parčík na Víťaznej

PS: Na ihriskách je potrebné navrhnúť aj hracie prvky pre všetky deti, takže aj bezbariérové ako napr. na tomto obrázku. Pre inšpiráciu ďalšie sú tu. Postupne plánujem predstaviť viacero bodov môjho programu - celý bude zverejnený, tak ako som sľúbil v septembri. Ak máte záujem podporiť ma podpisov, hárok je možné stiahnúť si tu.

Michal Drotován
kandidát na starostu Rače
www.facebook.com/michal.drotovan
www.drotovan.sk

Odvolanie voči výrubu drevín na Rendezi

Týmto podávam ako účastník konania odvolanie vo veci udelenia súhlasu na výrub drevín č. 12161/285/2018/ŽP r zo dňa 17.07.2018 vo veci zámeru „Komplex polyfunkčných budov Rendez Vous“

K danému rozhodnutiu mám tieto zásadné pripomienky:

1. Upravená spoločenská hodnota drevín v predmetnom rozhodnutí je vo výške 20 674,58 €, mám za to, že navrhovaná druhová a „veľkostná“ skladba 53 drevín a 325 m2 krovín je v nižšej spoločenskej hodnote ako 20 674,58 € - žiadam doplnenie drevín resp. doplnenie rozhodnutia o povinnosť zvyšnú sumu zaplatiť ako finančnú náhradu.
2. V samotnom rozhodnutí sú chybne uvedené druhy Pinus nigra (pozn. borovica čierna), Pinus nugo  (pozn. borovica horská) a Abies alba (poz. jedľa biela)  uvedené ako „listnaté stromy“.
3. Považujem za nevhodné navrhované druhové zloženie náhradnej výsadby – vo všeobecnosti sa pre tienenie v zimných mesiacoch, problém pri údržbe (ozdravovací či výchovný orez) neodporúča v urbanizovaných lokalitách (hlavne obytných budov) vysádzať ihličnaté druhy – žiadam o zmenu drevín Pinus nigra (pozn. borovica čierna), Pinus nugo (pozn. borovica horská) a Abies alba (pozn. jedľa biela) za vhodnejšie druhy (napr. zvýšenie počtu Tilia cordata (pozn. lipa malolistá), pridanie druhov Castanea sativa (pozn. gaštan jedlý), Quercus robur (pozn. dub letný) a pod.)
4. Považujem za nevhodné v plánovanej urbanizovanej lokalite s funkciou bývania umiestňovať veľmi silný alergén Betula pendula (poz. breza previsnutá) – je to síce na jednej strane veľmi estetická a pekná drevina, na druhej strane však môže spôsobovať veľmi silné alergické reakcie počas kvitnutia. Za veľmi silné alergény je možné považovať aj druhy rodu Pinus (pozn. borovicové). 

Z vyššie uvedených dôvodov žiadam, aby rozhodnutie o vydaní súhlasu na výrub drevín č. 12161/285/2018/ŽP r. zo dňa 17.07.2018 bolo zrušené a vrátené na nové konanie resp. aby v daných bodoch bolo rozhodnutie autoremedúrou upravené a doplnené.

PS: Samotná stavba kruhovej križovatky, ktorú v tomto zámere dlhodobo žiadam, a ďalšie požiadavky nie sú predmetom tohto výrubového konania. 

Mgr. Michal Drotován

kandidát na starostu Rače

www.facebook.com/michal.drotovan
www.drotovan.sk

Kauza Dolný Slanec - hrá sa o veľa

Začiatkom júla bolo vydané zatiaľ neprávoplatné územné rozhodnutie na zámer Dolný Slanec, zaslal som voči nemu odvolanie dostupné tu. Ak by nebola povolená cesta, nebolo by možné stavať ani zámer Dolný Slanec. Pozrieme sa však podrobnejšie o čo ide v území.

V prvom rade v danom území územný plán neumožňuje viesť cez vinice (funkčná plocha 1202) cestu pre zámer Dolný Slanec, dopravný koridor je tam daný už dlhodobo a je súčasťou zámeru predĺženia Galvaniho/Bojnickej. 

Môžeme sa baviť, či je realizovateľný aj s tunelom alebo bez. Ponechanie územnej rezervy aj pre tunel sa však vo svetle rozvoja západnej časti Bratislavy - Bory, Záhorská Bystrica, DNV, Dúbravka, Lamač javí ako potrebné aspoň pre budúcnosť. Samotné predĺženie a spojenie Račianskej s Bojnickou/Galvaniho sa však jednoznačne ukazuje ako nevyhnutnosť. Zostáva aj v genereli dopravy (tam variant bez tunela). Napojenie zámeru Dolný Slanec na túto komunikáciu sa javí ako jediné logické riešenie.

V tomto svetle povolenie komunikácie cez vinice v rozpore s územným plánom je iba ďalším krokom k tomu, aby sa oddialilo riešenie predĺženia Bojnickej/Galvaniho - čím menší tlak tým menšia šanca na realizáciu. 

Možno sa však pýtate, prečo sa predĺženie Bojnickej/Galvaniho nerealizuje a stále sa odsúva (aktuálne podľa tohto materiálu je uvedené na "najskôr po roku 2023")? Žiaľ realizácií nepomáha ani starosta mestskej časti Rača, ktorý dlhodobo požaduje technicky, stavebne a dopravne nezmyslený variant vyústenia Bojnickej/Galvaniho na Peknej ceste. 

Starosta mestskej časti Bratislava-Rača nikdy nevysvetlil, prečo by mal byť variant vyústenia na Peknú cestu lepší ako v oblasti Nový Záhon, myslím si, že by to zaujímalo nielen obyvateľov Peknej cesty a Krasňan. Pre názornú ukážku na mape je súčasný koridor (zelená) a koridor navrhovaný starostom Rače (červená).

Ak sa niekto snaží tvrdiť, že spor o komunikáciu Horská-Račianska, ktorá je integrálnou súčasťou projektu Dolný Slanec, je iba nejaká banalita, pripomínam nižšie ďalšie projekty, ktoré plánuje v budúcnosti (ak sa im podarí presadiť zmenu územného plánu) spoločnosť Grunt, a.s.

A: Ohňavy

B: Dolná Pekná (pozemok za Grafiou)

Podľa stanoviska zaslaného spoločnosťou Grunt, a.s. na BSK v roku 2012 sú však ambície ešte väčšie...

Michal Drotován

kandidát na starostu Rače

www.drotovan.sk

www.facebook.com/michal.drotovan

Odvolanie voči územnému rozhodnutiu Dolný Slanec

Týmto podávam ako účastník konania v súlade s §53 a §54 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov odvolanie voči rozhodnutiu o umiestnení stavby č.j. 10957/19/2018/UPSP-PR zo dňa 02.07.2018 „Obytný súbor Dolný Slanec, Bratislava-Rača“. Vo worde nájdete odvolanie dostupné tu. 

Posledný termín na odvolanie mi vychádza 01.08.2018.

K danému rozhodnutiu mám tieto zásadné pripomienky:

1. Rozhodnutie o umiestnení stavby bolo vydané v rozpore so zákonom č. 50/1976 Zb. v znení neskorších prepisov (stavebný zákon), nakoľko nebol preukázaný súlad všetkých časti stavby s územným plánom Hl. mesta SR Bratislava a Územným plánom regiónu Bratislavského kraja.

A) Rozpor s územným plánom Hl. mesta SR Bratislava:

Rozhodnutie sa odvoláva na Záväzné stanovisko Hlavného mesta SR Bratislavy k investičnej činnosti č. MAGS OUIC 52925/16-348085 zo dňa 16.08.2017 a následné Stanovisko dotknutého orgánu k námietkam účastníkov konania k stavbe „Obytný súbor Dolný slanec, Bratislava-Rača“, lokalita pri Horskej ul. Č. MAGS OUIC 39279/18-11818 zo dňa 06.04.2018.

V prvom rade treba uviesť, že v zmysle rozhodnutí sekčne nadriadeného Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR (napr. č. 13415/2016/B625-SV/24515/Pek) predmetné záväzné stanovisko HM SR Bratislavy zo dňa 16.08.2017 bolo vydané ako záväzné stanovisko k investičnej činnosti s poukazom (okrem iného) na ustanovenie §4 ods. 3 písm. d) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, podľa ktorého „obec pri výkone samosprávy usmerňuje ekonomickú činnosť v obci, a ak tak ustanovuje osobitný predpis, vydáva súhlas, záväzné stanovisko, stanovisko alebo vyjadrenie k podnikateľskej a inej činnosti právnických osôb a fyzických osôb a k umiestneniu prevádzky na území obce, vydáva záväzné stanoviská k investičnej činnosti v obci“. Aj keď sa obec (v danom prípade HM SR Bratislava) v rámci svojho záväzného stanoviska k investičnej činnosti mohla vyjadriť k investičnej činnosti na svojom území aj vo svetle územnoplánovacej informácie, obci (v danom prípade HM SR Bratislava) neprináleží v rámci územného konania, v ktorom nekoná ako stavebný úrad, záväzne sa vyjadrovať o tom, či návrh na umiestnenie stavby je v súlade s príslušnou územnoplánovacou dokumentáciou. Neexistuje žiaden osobitný predpis, ktorý by zakladal pôsobnosť obce ako dotknutého orgánu záväzne posudzovať súlad návrhu s územnoplánovacou dokumentáciou, tak ako to predvídajú ustanovenia stavebného zákona upravujúce inštitút záväzného stanoviska.

Podľa § 140b ods. 1 prvá veta stavebného zákona „Záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise“ a podľa §140b ods. 2 stavebného zákona „Dotknutý orgán je oprávnený uplatňovať požiadavky v rozsahu svojej pôsobnosti ustanovenej osobitným predpisom. Vo svojom záväznom stanovisku je povinný vždy uviesť ustanovenie osobitného predpisu, na základe ktorého uplatňuje svoju pôsobnosť, a údaj, či týmto záväzným stanoviskom zároveň nahrádza stanovisko pre konanie nasledujúce podľa tohto zákona.“. Z predmetného ustanovenia zákona o obecnom zriadení však pôsobnosť obce ako dotknutého orgánu posudzovať formou vydávania záväzného stanoviska súlad s územnoplánovacou dokumentáciou nevyplýva, pričom takéto pôsobnosť obce ako dotknutému orgánu nevyplýva ani z ustanovení stavebného zákona. Naopak, keďže takáto pôsobnosť neprináleží inému orgánu, v zmysle §37 ods. 2 stavebného zákona je úlohou práve stavebného úradu preskúmať súlad návrhu s príslušnou územnoplánovacou informáciou.

Z daného dôvodu nepovažujem za dostatočné vysporiadanie sa s pripomienkou o nesúlade daného návrhu stavby „Dolný Slanec“ s platným územným plánom Hl. mesta SR Bratislavy vetou, že „návrh je v súlade so záväznou časťou územného plánu mesta, čo je preukázané záväzným stanoviskom Hlavného mesta SR Bratislavy č. MAGS OUIC 52925/16-348085/18-11818 (sic!) zo dňa 16.08.2017, ktoré bolo potvrdené stanoviskom č. MAGS OUIC 39279/18-11818 zo dňa 06.04.2018“.

Moja zásadná námietka smerovala voči územiu, ktorým má viesť novonavrhovaná komunikácia SO 206 Miestna komunikácia, smer Horská – Račianska ul. (a súvisiace objekty SO 206.1 verejné osvetlenie komunikácie, SO 206.2 kábelová prípojka pre VO, SO 206.3 zatrubnenie jestvujúceho rigola a SO 206.4 odvodnenie navrhovaných komunikácií) a je vedené v územnom pláne ako vinice, číslo funkcie 1202, stabilizované územie.

V území je prípustné umiestňovať v obmedzenom rozsahu – zariadenia a vedenia technickej a dopravnej vybavenosti pre obsluhu územia funkčnej plochy. Ako je uvedené, funkčná plocha je 1202 vinice a teda aj dopravná či iná infraštruktúra má byť umiestňovaná pre obsluhu územia funkčnej plochy.

Komunikáciu funkčnej triedy C2 a kategórie MO 8,5/40 s osvetlením a odvodnením nie je v žiadnom prípade možné považovať za komunikáciu slúžiacu na funkčnú obsluhu viníc.

V popise regulácie územia –funkčná plocha 1202 – vinice nie je, na rozdiel napr. od funkčnej plochy 102 – malopodlažná zástavba, uvedené v podmienkach funkčného využitia plôch „dopravné a technické vybavenie“.  Nie je teda možné vykladať predmetnú  dopravnú vybavenosť pre obsluhu územia funkčnej plochy ináč ako dopravu pre obhospodárovanie a údržbu viníc. Aj pôvodný územný plán pred zmenami a doplnkami 02 stanovoval vozidlové komunikácie ako neprípustné.

Záväzné stanovisko č. MAGS OUIC 52925/16-348085 z 16.08.2017 mimo toho vôbec neposúdilo stavbu SO 206 vo vzťahu k územnému plánu, nakoľko je v stanovisku iba výklad málopodlažnej zástavby obytného územia, číslo funkcie 102, rozvojové územie, regulačný kód C, výklad k číslu funkcie 1202 nie je uvedený.

Mám jednoznačne za to, že funkčný kód 1202 jasne stanovuje, že v predmetnom území je možné viesť iba dopravnú infraštruktúru súvisiacu s funkciou (vinice) – to komunikácia funkčnej triedy C2 a kategórie MO 8,5/40 s chodníkom a verejným osvetlením nie je. Mimo toho umiestnenie tejto komunikácie v zmysle schválenej dokumentácie na násypoch znemožní dopravnú obsluhu viníc v hornej časti územia – tým je v priamom rozpore s funkčným využitím územia, keďže komunikácia SO 206 má dokonca negatívny vplyv na obsluhu územia funkčnej plochy viníc!

Nižšie uvádzam popis funkčných plôch v predmetnom území a aj popis funkčnej plochy 1202 – vinice v zmysle aktuálneho znenia územného plánu Hl. mesta SR Bratislavy.

Zároveň je potrebné uviesť, že následné Stanovisko dotknutého orgánu k námietkam účastníkov konania k stavbe „Obytný súbor Dolný Slanec, Bratislava Rača“, lokalita pri Horskej ul. č. MAGS OUIC 39279/18-11818 zo dňa 06.04.2018 žiadnym spôsobom sa exaktne nevyjadrilo k možnosti umiestnenia cestnej komunikácie v predmetnom území viníc (1202).  Uvádza sa v ňom, že „návrh komunikačnej siete v platnej územnoplánovacej dokumentácii neobsahuje rozvoj miestnych komunikácií III. a IV. triedy, tj. obslužných a prístupových komunikácií vo vnútri zón, ktoré sú predmetom podrobnejšieho riešenia pri zonálnych dokumentáciách, a ktoré sa navrhujú primerane k podmienkam a charakteru daného územia.“ Charakter daného sporného územia (jedná sa prioritne o parcely 7013/2, 7013/3, 7025/5, 7025/7, 7025/13 a priľahlé) je však „vinice“ – navrhnutá komunikácia v žiadnom prípade nie je primeraná k charakteru daného územia.

Zároveň je v predmetnom stanovisku uvedené, že návrh komunikačnej siete v platnej územnoplánovacej dokumentácií pozostáva najmä zo siete diaľnic a z vybranej komunikačnej siete, ktorej súčasťou sú cesty I., II. a III. triedy, ako aj miestne komunikácie I. a II. triedy. Podľa STN sa jedná o rýchlostné (A1 a A2), zberné (B1 a B2) a obslužné komunikácie C1 a komunikácie s vedením MHD. V samotnom stanovisku je však tiež uvedené (s.4), že „Obsluha územia MHD bude možná až po dobudovaní navrhovanej komunikácie ako spojnice Horskej a Malokrasňanskej“, čím samotné Hl. mesto SR Bratislava uvádza, že predmetná navrhovaná komunikácie SO 206 bude komunikácia s vedením MHD. Dané dávam iba do pozornosti, nakoľko to na skutočnosti, že funkčná plocha 1202 vinice neumožňuje inú dopravnú vybavenosť ako pre obsluhu územia funkčnej plochy, nič nemení – potvrdzuje to však námietku, že predmetná komunikácia SO 206 má byť využívané pre iné účely ako je uvedené v  územnom pláne Hl. mesta SR Bratislava.

Skutočnosť, že predmetná komunikácia SO 206 má byť využívaná na iný účel ako daný v územnom pláne je zrejmá zo samotného územného rozhodnutia o umiestnení stavby „Obytný súbor Dolný Slanec“ č.j. 10957/19/2018/UPSP-PR, keď objekt SO 206 je súčasťou stavby „Obytný súbor Dolný Slanec“. V stanovisku  Hl. mesta SR Bratislava MAGS OUIC 39279/18-11818 zo dňa 06.04.2018 sa uvádza, že: „Vzhľadom na efektívne využívanie územia pre zaistenie dopravnej obslužnosti a obsluhy územia je potrebné a účelné ich prednostne a navzájom prepojovať, s najvyššou mierou dôležitosti a významu v systéme dopravnej vybavenosti, ale aj vzhľadom k tomu, že parametre prístupových komunikácií musia zodpovedať spôsobu budúceho využitia územia, pričom sa nespochybňuje dopravná vybavenosť pre obsluhu územia vo funkčnej ploche – vinice (aj to len v určitej časti územia). Práve z týchto dôvodov ale aj s dôrazom na najefektívnejšie využívanie dopravnej vybavenosti v danej lokalite je potrebné využívať existujúce koridory pre výstavbu základného najefektívnejšieho komunikačného systému pre dopravné pripojenie danej lokality, s prihliadnutím na potenciál a danosti územia, ale aj vrátane ich vzájomných vzťahov a väzieb.“

K danému je potrebné uviesť, že v danom území (širšie vzťahy) je práve za takýmto účelom v územnom pláne vedená rezerva pre dopravnú obsluhu územia – funkčná plocha 1130 ostatná ochranná a izolačná zeleň, kde územný plán umožňuje práve viesť dopravné stavby vrátane komunikácií. Daný koridor je dokonca vedený v územnom pláne ako územná rezerva pre Vonkajší polokruh Lamač-Galvaniho ulica a teda je možné danú stavbu naprojektovať tak, že môže byť dopravne obslúžená plne v súlade s územným plánom zámer „Dolný Slanec“.

Ako som uviedol vyššie, navrhovaná komunikácia SO 206 nielenže je v rozpore na časti územia – funkčná plocha 1202 – vinice s územným plánom Hl. mesta SR Bratislava, ale aj priamo v prípade realizácie dokonca zhorší dopravnú obslužnosť – údržbu viníc - pre sklon a hlavne potrebný násyp, ktorý rozdelí dané územie na dve časti.

B) Rozpor s územným plánom regiónu Bratislavského kraja (ÚPN R BSK):

V konaní tiež namietam rozpor danej stavby s územným plánom BSK, na základe stanoviska BSK č. 07490/2018/NP-1 zo dňa 06.06.2018  v ktorom uviedlo BSK, že žiada rešpektovať ÚPN R BSK, v znení zmien a doplnkov, najmä ustanovenie Záväznej časti – Infraštruktúra cyklistickej dopravy

-          Reg. Č. 8.30 Rešpektovať existujúce cyklotrasy a rezervovať priestory pre vytvorenie nových samostatných cyklotrás v sieti medzinárodných, národných a regionálnych cyklotrás, pričom za najvýznamnejšiu treba považovať:

-          Reg. Č. 8.30.5 Vinohradnícku cyklotrasu (048) Bratislava-Svätý Jur-Pezinok- Modra-Častá-Doľany (Národná cyklotrasa)

V prípade schválenia zámeru Dolný Slanec je potrebné doriešiť cyklotrasu ako segregovanú o šírke min. 3 m (podľa TP-085).

V územnom rozhodnutí č.j. 10957/19/2018/UPSP-PR zo dňa 02.07.2018 „Obytný súbor Dolný Slanec, Bratislava-Rača“  je však objekt SO 205 Predĺženie komunikácie na Horskej ulici umiestnené bez segregovanej cyklotrasy o šírke min. 3 m.

V územnom rozhodnutí na stavbu „Dolný Slanec“ je v špecifických podmienkach rozhodnutia uvedené, že „v projektovej dokumentácii pre stavebné povolenie je potrebné rešpektovať existujúce cyklotrasy a rešpektovať koridor národnej cyklotrasy ako segregovanej o šírke min. 3 m (národná cyklotrasa reg. Č. 8.30.5 Vinohradnícka cyklotrasa 048)“

Predmetná súčasne umiestnená stavba SO 205 Predĺženie komunikácie na Horskej ulici však neumožňuje umiestniť segregovanú cyklotrasu o šírke min. 3m  a nie je možné ju umiestniť bez zmeny predmetného územného rozhodnutia, keďže ide o zásadnú požiadavku a zmenu. Umiestňovať segregovanú cyklotrasu o šírke min. 3 metre pri svahovitosti daného územia a tiež pri spôsobe umiestnenia napojenia objektu SO 206 na SO 205 bez jej predošlého umiestnenia v územnom konaní nie je možné. Mám za to, že táto podmienka je v rozpore so stavebným zákonom a účelom rozdelenia územného a stavebného konania.

Zároveň v tejto časti je vysporiadanie sa stavebného úradu s pripomienkami nedostatočné, na s. 48 predmetného územného rozhodnutia je uvedené, že „stavebný úrad na základe predloženej dokumentácie v úrovni spracovania pre územné konanie nemôže jednoznačne potvrdiť, že nie je zapracovaný cyklochodník a nie je rešpektovaná cyklotrasa R33, nakoľko uvedený priestor v projektovej dokumentácií, ktorý je vymedzený v predmetnej časti komunikácie je v dostatočnej šírke pre riešenie všetkých druhov dopravy (motorová aj nemotorová spolu s pešou).“

Dané tvrdenie stavebného úradu je však v rozpore s predloženou projektovou dokumentáciu, ktorá je súčasťou spisu a na základe ktorej bola stavba SO 205 umiestnená – vo výkrese je uvedená šírka komunikácie 7 metrov (v prípade obojsmernej komunikácie je to na hrane normy) a chodník šírky 2 metre – v koridore o šírke 9 metrov nie je žiadnym spôsobom možné umiestniť segregovaný cyklochodník o šírke 3 metre.

Dané stanovisko stavebného úradu, že „nemôže jednoznačne potvrdiť“ je tiež v priamo rozpore s §32 Zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok) podľa ktorého “správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.“ A zároveň v rozpore s §46 32 Zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok) podľa ktorého „rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.“

2. Stavbu SO 206.3 Miestna komunikácia, smer Horská- Račianska ul. – zatrubnenie jestvujúceho rigola nie je v schválenej forme možné považovať za dostatočnú najmä vo vzťahu k vytápanie Račianskej ulice (posledné udalosti 06.06.2018 a 06.07.2018). A nie je možné súhlasiť s tým, že výstavba potrubia ZR1 si vyžiada mierne vylepšenie existujúceho stavu. Pôvodná nádrž sa podľa návrhu kvôli návrhu cesty bude musieť zmenšiť a náhradou za toto zmenšenie má byť nová nádrž VON.

Súčasný stav retencie územia je nedostatočný a spôsobuje zatápanie nižších polôh komunikácie Račianska – vybudovanie komunikácie SO 206 tento stav môže iba zhoršiť a navrhované vsakovacie šachty v počte 14 ks na úrovni dvojročného 15 minútového dažďa sú v tejto oblasti nedostatočné – ani zvojnásobenie ich kapacity problém nevyrieši. Dané technické riešenie je možné považovať za nedostatočné.

3. Pri množstve zrážok v danom území počas intenzívneho dažďa (aký bol napríklad v čase 06.06.2018 alebo 06.07.2018) je dôvodný predpoklad, že navrhované vodozádržné opatrenia priamo v projekte Dolný Slanec (teda nielen v prípade komunikácií) budú nedostatočné a veľká časť dažďových vôd nezostane v území, ale môže spôsobovať lokálne povodne. Žiadam, aby bol v novom územnom konaní vyžiadaný aktuálny geologický a hydrogeologický posudok. Retencia daného územia je pre typ podlažia minimálna a navrhované riešenia nie je možné považovať za dostatočné.  Podľa stanoviska BVS, a.s. č. 15567/4020/2017/1-lz zo dňa 19.04.2017 odvádzanie všetkých dažďových vôd a vôd z povrchového odtoku z celého riešeného územia musí byť vyriešené mimo verejnú kanalizáciu. Táto požiadavka nebola v územnom rozhodnutí dostatočne neplnená.

4. V rozhodnutí o umiestnení stavby „Obytný súbor Dolný Slanec, Bratislava-Rača“ je uvedené stanovisko stavebného úradu, ktorý uvádza, že „v konaní si uplatňovali účastníci konania aj rovnaké pripomienky ako v posudzovacom procese. Tí účastníci konania, ktorých účasť vyplynula z procesu posudzovania si uplatňovali aj pripomienky, ktoré nemajú spoločného menovateľa životné prostredie.“.  K danému uvádzam, že žiaden zákon nerozlišuje účastníkov povoľovacích konaní podľa spôsobu, ako im toto účastníctvo vzniklo. Práva účastníkov, ktorým vzniklo účastníctvo podľa zákona 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie sú totožné ako napr. práva majiteľov priľahlých nehnuteľností.

5. Nakoľko Záverečné stanovisko č. OU-BA-OSZP3-2017/010966/LUP zo dňa 02.03.2017 v podmienkach rozhodnutia stanovilo jednak podmienku súladu s územným plánom a zároveň stanovilo dve možnosti dopravného napojenia zámeru Dolný Slanec v rozpore s aktuálnym územným plánom, realizácia daného zámeru je možná iba za splnenia jednej z dvoch alternatív:

a)       Zmena územného plánu v časti funkčnej plochy 1202 vinice, ktorá by umožňovala vybudovanie komunikácie aj pre inú obsluhu ako obsluhu funkčnej plochy

b)      Zmena navrhovanej činnosti a napojenie zámeru Dolný Slanec v oblasti územnej rezervy pre Vonkajší polokruh Lamač-Galvaniho ulica (funkčná plocha 1130)

Vo vzťahu k predmetnému územiu a jeho širších vzťahov je najvhodnejšie a jedine reálne možné riešenie napojenie zámeru na Vonkajší polokruh Lamač-Galvaniho. Pokiaľ nebude vedené dopravné napojenie na zámer Dolný Slanec v tejto lokalite, považujem zámer za nerealizovateľný.

K danému je potrebné uviesť, že v danom území (širšie vzťahy) je práve za takýmto účelom v územnom pláne vedená rezerva pre dopravnú obsluhu územia – funkčná plocha 1130 ostatná ochranná a izolačná zeleň, kde územný plán umožňuje práve viesť dopravné stavby vrátane komunikácií. Daný koridor je dokonca vedený v územnom pláne ako územná rezerva pre Vonkajší polokruh Lamač-Galvaniho ulica a teda je možné danú stavbu naprojektovať tak, že môže dopravne obslúžiť plne v súlade s územným plánom zámer „Dolný Slanec“.

6. Z procesného hľadiska bolo dané rozhodnutie zverejnené dňa 03.07.2018 na úradnej tabuli – webovom sídle www.raca.sk s prílohou grafického znázornenia umiestnenej stavby, táto príloha však nebola opečiatkovaná a ani nebolo uvedené, kto ju vytvoril. Následne dňa 05.07.2018 bola celá verejná vyhláška zamenená za rozhodnutie bez uverejnenej grafickej prílohy. Daným bolo porušené ustanovenie §39a stavebného zákona, podľa ktorého sa umiestnenie stavby vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia. Nakoľko územné rozhodnutie bolo vyvesené verejnou vyhláškou neúplné, účastníci konania nemali dostatočné podklady k zaujatiu stanoviska.

Z vyššie uvedených dôvodov žiadam, aby rozhodnutie o umiestnení stavby „Obytný súbor Dolný Slanec, Bratislava-Rača“ č.j. 10957/19/2018/UPSP-PR zo dňa 02.07.2018 bolo zrušené a vrátené na nové konanie.

Mgr. Michal Drotován

www.drotovan.sk

www.facebook.com/michal.drotovan