Našich 70 rokov v Krasňanoch

Možno sa čudujete, prečo vravím o sedemdesiatich rokoch v Krasňanoch, keď prvý bytový dom v Krasňanoch vznikol až v roku 1952. V tom roku začali stavať záhradné sídlisko Krasňany. Oblasti súčasných Krasňan však boli obývané už predtým.

Naša stará mama Otília Kokošková rod. Kobidová aj s bratom Rudolfom v roku 1947 kúpili dodnes stojací dom na Račianskej ulici oproti AB kozmetike. Podľa mojich zistení práve 18.12.1947 boli ich pozemok aj dom zapísané do listu vlastníctva na katastri - vtedy kúpili celý dom - polovicu neskôr predali. Dodnes je však kus pozemku za domom, kde je železničná trať, vedený ako ich vlastníctvo. Pozemok im čiastočne vyvlastnili a čiastočne za smiešnu sumu vykúpili z dôvodu stavby železničnej trate.

V dome bývala stará mama aj s jej mamou, neskôr sa priženil náš starý otec Ján Kokoška (zahynul tragicky utopením v Dunaji).

Po narodení v ňom bývala naša mama Vierka (*1954) a jej traja súrodenci. 

Neďaleko odtiaľ býval v nájme aj náš otec. Po mojom narodení až do presťahovania sa na Rendez v auguste 1982 som býval v tomto dome aj ja. V súčasnosti nehnuteľnosť vlastní strýko. Dom, ktorý bol - podľa všetkého - postavený ešte v 20-tych rokoch 20. storočia. Toto je mapka z roku 1934, kde sú tieto radové domy už zaznačené.

Takto vyzerali v roku 1934 súčasné Krasňany ako celok:

V roku 1955 mapka lokality Ohňavy ukazuje ešte stále pôvodné umiestnenie železničnej stanice (v lokalite súčasnej prevádzky Elzy).

Táto lokalita v minulosti nazývaná Ohňavy, Hohenau aj Hohenay bola na časti územia cvičná lúka pre vojsko a neskôr sa tým smerom rozrastala Dynamitka.

Z roku 1683 je prvý zatiaľ známy záznam o lokalite v súvislosti so zabitím zásobovacej kolóny prešporských mešťanov. Zaujímavé spomienky o tejto lokalite sú aj v tomto článku.

Vo všeobecnosti je veľmi ťažko nájsť hlavne fotodokumentáciu tejto oblasti pred vojnou resp. krátko po vojne. Ak by ste mali akékoľvek informácie o tejto lokalite, dajte mi, prosím, vedieť na e-mail drotovan@yahoo.com

V každom prípade tento rok oslavujeme 70 rokov od príchodu našej rodiny do mestskej časti Rača :-)

Aktualizácia 17.09.2018

Od Gabiky Slivovej som získal katastrálnu mapu z roku 1935, kde už je uvedený dom - záhrada je dodnes vedené na E parcele 17247. Dom je v zelenom krúžku, železničná stanica v červenom - stav v roku 1935 vs. 2017.

Výpis z katastra E - 17247, k.ú. Rača.

Dom strýko medzičasom predal a od 29.6.2018 má nových vlastníkov zo Srbska. Pokračujúc však v tradícií som v roku 2017 založením do katastra kúpil byt v tejto lokalite vzdialený menej ako 250 metrov vzdušnou čiarou :)

Vyúčtovanie mojej kampane do BSK

Aj keď zákon neprikazuje kandidátom na poslanca BSK vyúčtovať svoju kampaň, v zmysle transparentnosti predkladám moje vyúčtovanie kampane za obdobie 1.5. 2017 - 4.11.2017.

Výdavky:

Reklama na Facebooku - stránka www.facebook.com/michal.drotovan    223,67 €

Vajnorské novinky - inzerát (1/2 nákladov, druhú hradil Michal Vlček)    234,20 €

Balóny (1/2 nákladov, druhú hradil Michal Vlček)    91,– €

račan.sk výber 1/2017, 2/2017 - celkovo štyri strany   400,– €

Poďakovanie za podpísanie petície + grafička       110,– €

Poštovné (2ks listov poďakovania, ostatné roznosené osobne)   1,– €

Celkovo náklady:      1 059,87 €

Pozn.: Bilbordy vrátane grafika, fotografa a výlepu platil Michal Vlček, ktorý ma pozval, aby som bol s ním na bilbordoch spoločne. 


Financovanie kampane:

Vlastné zdroje: 674,87 € 

Dary:

Eva Polakovičová	25,– €
Rastislav Turanský	5,– €
Tomáš Vajda	5,– €
Vladimír Skokňa	50,– €
Vierka Štrbáková	70,– €
Viktor Bielko	150,– €
Jakub Kuruc	10,– €
Ctibor Košťál	40,– €
Spolu dary:	385,– €

Za dary veľmi pekne ďakujem, boli využité cez transparentný účet na platbu za inzerát vo Vajnorských novinkách (234,20 €) a čiastočne platbu za reklamu na FB (150,80 €).

Platby vo výške 602 € (suma z mojich vlastných zdrojov) – poštovné, račan.sk výber, balóny, poďakovanie – som platil z môjho osobného účtu, zvyšok som platil z mojich financií na transparentnom účte. Platby za vedenie transparentného účtu do sumy za kampaň nezarátavam, nakoľko ich platím bez ohľadu na kampaň pravidelne.

Môj transparetný účet je dostupný tu.

Rínok Rača - moje stanovisko a odvolanie

Starosta mestskej časti Bratislava-Rača vydal v novembri, tesne po voľbách do VÚC územné rozhodnutie zámeru Rínok Rača. Tomuto zámeru sa venujem obšírne už sedem rokov. Treba uviesť na správnu mieru niektoré skutočnosti, ktoré starosta tvrdí v obecných novinách, kde sa snaží marketingovo obhájiť svoje povolenie. Skutočnosť je však taká, že starosta nesie za tento projekt politickú zodpovednosť od A až po Z. To sa však v novinách nedočítate.

1. Peter Pilinský, vtedy ako radový poslanec za koalíciu SMER, ĽS-HZDS, SNS, SF, SZ, ktorý nastúpil ako prvý náhradník po zomrelom poslancovi Alojzovi Zvozilovi, hlasoval 19.02.2008 za zadanie na spracovanie územno-plánovacieho podkladu Vin-Vin (neskôr projekt premenovaný na Rínok Rača). 

Nebolo to len také bežné hlasovanie - hlasovaním poslanci odobrili ideový návrh zmeny územného plánu na viacpodlažnú zástavbu (t. j. viac ako 4 podlažia). Nebolo to ešte síce až tak záväzné, dalo to však developerovi pozitívny signál. Samozrejme tzv. brownfields sa všade na svete menia na developerské projekty - v tomto prípade však nie je ničím obhájiteľné, že hlasovaním poslanci súhlasili s overovaním vysokopodlažnou výstavbou v oblasti, kde menšie bytové domy na Plickovej pozvoľne prechádzajú na zástavbu rodinných domov za električkovou traťou. Urbanisticky preto, ak mala byť výstavba, tak malopodlažná. Neskôr Pilinský (napr. pri argumentácií v roku 2011 voči petičnému výboru) hovoril, že ináč by tam bol logistický park - úplný nezmysel, ktorý by tam samozrejme nikdy nevznikol. A ako obhajoba veľmi slabé.

2. Račiansky poslanec Pilinský následne hlasoval v MiZ Rača za zaradenie návrhov zmien do zmien a doplnkov územného plánu 02. Jednalo sa celkovo o sedem navrhovaných zmien (budú uvedené nižšie). Z tabuľky za zaradenie do zmien Račianske miestne zastupiteľstvo nehlasovalo v období 2006-2010 jedine v prípade "Rača Ohňavy" (tam neexistuje uznesenie, že by sa k tejto veci MiZ Rača niekedy vyjadrilo). 

3. 27.12.2010 sa poslanec Pilinský stal starostom mestskej časti Rača zložením sľubu a v podobnom termíne sa zároveň stal aj mestským poslancom za obvod Rača. Začiatkom roka 2011 organizovali občania v partii okolo Rasťa Turanského petičnú akciu proti zmene územného plánu v rozsahu, v akom bola navrhovaná v zámere Vin-Vin (Rínok Rača). Na prvýkrát sa aj podarilo vyňať Vin-Vin zo zmien územného plánu na meste. V druhom a definitívnom hlasovaní 15.12.2011 zmena územného plánu prešla a odvtedy je už iba otázkou času, kedy sa projekt začne realizovať v rozsahu, ako bol teraz povolený starostom. Mestský poslanec Pilinský teda aj do tretice hlasoval za zmenu územného plánu, ktorá tentokrát definitívne umožnila stavať Rínok Rača. Argumentoval to v diskusii napr. týmto:

Aká však bola pravda? Zmien 02, ktoré sa týkali Rače, bolo iba osem. Jednalo sa okrem zmeny KR/RA/6, kedy bolo vymedzené územie pamiatkovej zóny Rendez (čo bola jediná skutočne pozitívna vec v návrhoch - aj to návrh prešiel v menšej rozlohe ako žiadali obyvatelia Rendezu), o tieto zmeny - zmena na výstavbu v oblastiach Pod vodojemom, Rinzle, Meopta, Ohňavy, Vin-Vin a zrušenie pamiatkovej zóny Rača (čo napr. umožnilo výstavbu aktuálne rastúcej opachy na rohu Detvianskej a Rustaveliho). Plus jedno presunutie zariadenia elektrárni (resp. jeho dodatočná legalizácia zmenou UP) na Žabom Majeri. Tieto projekty nechcel starosta Pilinský oželieť v záujme neschválenia Rínku Rača (vtedy Vin-Vin).

 4. V následnom konaní EIA sa starosta rozdelil a vystupoval nielen ako povoľujúci orgán ale vymyslel si aj kategóriu mestská časť ako dotknutá verejnosť - v konaní o umiestnení stavby však sám požiadavky, ktoré zadal ako mestská časť už nežiadal dodržiavať. Resp. urobil také malé úpravy ako odstup kritickej budovy D3 od domov na Plickovej o skutočne smiešnych 50 centimetrov (áno, dobre čítate, "úspech", ktorým sa pochválil v Račianskom výbere ). Budova, ktorú sme my ako občania žiadali výrazne redukovať a ideálne úplne vyňať. Budova A1 - najvyššia oproti Sadmelijskej nebola redukovaná prakticky vôbec. A to naše požiadavky boli reálne a splniteľné, žiadne sci-fi. Predávať kozmetické úpravy ako závratný úspech je v prípade starostu skutočný výsmech obyvateľom Úžin, Sadmelijskej, Novohorskej či Plickovej. 

Napriek tomu sa nechceme vzdať a včera som podal odvolanie voči územnému rozhodnutiu zámeru Rínok Rača v takomto znení (bez obrázkov, tie sú ilustračné):

Vec: Odvolanie voči rozhodnutiu o umiestnení stavby č.j.: 18515/616/2017/UPSP-PR zo dňa 13.11.2017 „Obytný súbor Rínok Rača“

Týmto podávam ako účastník konania a zároveň splnomocnenec občianskej iniciatívy v zmysle §24 ods. 11 zákona 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov odvolanie voči rozhodnutiu o umiestnení stavby č.j.: 18515/616/2017/UPSP-PR zo dňa 13.11.2017 „Obytný súbor Rínok Rača“.

K danému rozhodnutiu mám tieto zásadne námietky:

1. Nepovažujem za dostatočné vysporiadanie sa s námietkami účastníkov konania, ktorí navrhovali redukciu zámeru a výrazné zníženie resp. nepovolenie stavebného objektu SO-10 – Bytový dom D3. Daný bytový objekt výrazne negatívne ovplyvní obyvateľov bytového domu Plickova 2-12 a jeho posunutie o 0,5 metra žiadnym zásadným spôsobom tieto námietky nerieši. Je veľmi zvláštne, že samotná mestská časť Bratislava-Rača vo svojich pripomienkach v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie v zmysle zákona 24/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov namietala objem a lokalizáciu stavby SO-10 – Bytový dom D3 a napriek tomu v povoľovacom konaní, kde je samotná mestská časť povoľovací orgán, svoje námietky voči zámeru neuplatnila. Naďalej žiadam, aby predmetný objekt SO-10-Bytový dom D3 bol vyňatý z územného rozhodnutia a nebol povolený.

2. V liste č. 10556/2018/2015/UPSP zo dňa 20.7.2015 v procese EIA mestská časť Bratislava-Rača uvádzala, že s realizáciou predloženého zámeru nesúhlasí, pretože navrhovaná zástavba podľa investičného zámeru svojou hmotovo-priestorovou štruktúrou a osadením do terénu vytvára neúmerný kontrast vo vzťahu k objektu Nemeckého kultúrneho domu. Daná skutočnosť sa však v územnom konaní nezmenila, preto je nepochopiteľné, že mestská časť ako povoľovací orgán nežiadala dodržať svoje vlastné stanovisko. V totožnom stanovisku mestská časť Bratislava-Rača uviedla, že nesúhlasí s navrhovaným hmotovo-priestorovým riešením výškovej budovy A1, ktorá v juhozápadnej časti nerešpektuje charakter existujúcej viacpodlažnej zástavby na ul. Úžiny, vnáša do zástavby neprijateľný kontrast a vytvára bariéru v priehľadoch na Malé Karpaty. Z daným sa dá úplne súhlasiť, preto je opäť nepochopiteľné, ak mestská časť v následnom územnom konaní, kde bola povoľujúcim orgánom, na tejto vlastnej pripomienke netrvala a povolený objekt SO-02 Polyfunkčný objekt A1 + OV1 zásadne neupravila a povolila v prakticky rovnakom objeme a rozsahu. Mestská časť Bratislava-Rača nesúhlasila v liste 10556/2018/2015/UPSP zo dňa 20.7.2015 s realizáciou daného zámeru vzhľadom na negatívne vplyvy na životné prostredie. V samotnom územnom konaní sa však tieto vplyvy nijako zásadne neznížili, preto nesúhlasím s tvrdením mestskej časti, ktorá vydaním územného rozhodnutia de iure uviedla, že vplyvy na životné prostredie a obyvateľstvo už nie sú negatívne.

3. Mestská časť Bratislava.-Rača vo svojom stanovisku č. 10556/2018/2015/UPSP zo dňa 20.07.2015 v procese EIA žiadala vybudovanie svetelnej križovatky Kubačova resp. Kadnárova/Sadmelijská ako vyvolanú investíciu navrhovateľa, nakoľko situácia je v tomto mieste kritická a bude evidentne zhoršená výstavbou zámeru. Z územného rozhodnutia č.j. 18515/616/2017/UPSP-PR však nie je vôbec zrejmé, či navrhovaná križovatka má byť svetelne riadená – žiadam o preverenie tejto skutočnosti v odvolacom konaní.

4. Mám za to, že záväzná požiadavka zo Záverečného stanoviska č. 1655/2016-3.4/ak vydaného Ministerstvom životného prostredia, uvedená v kapitole VI. 3 bod 3 nebola naplnená, nakoľko napríklad zmenu odstupu budovy D3 o 50 centimetrov je možné považovať za nedostatočnú a zároveň ťažko skontrolovateľnú pri samotnej výstavbe.

5. V územnom rozhodnutí nie je splnená požiadavka Záverečného stanoviska č. 1655/2016-3.4/ak vydaného Ministerstvo životného prostredia, uvedená v kapitole VI. 3 bod 5, keďže sa žiadnym spôsobom neupravuje pôsobenie environmentálneho dozoru.

6. Samotné vyjadrenia DPB, a. s. k dostatočnej kapacite verejnej dopravy považujem za nedostatočné, nakoľko DPB, a. s. uviedol, že dopravca ponuku kontinuálne rieši v súčinnosti s objednávateľom výkonov vo verejnom záujme a spolufinančníkom MHD Hlavným mestom SR Bratislava – z daného dôvodu DPB, a. s. nemá prakticky žiaden vplyv na to, aký objem a rozsah MHD bude objednaný. DPB, a. s. žiadnym merateľným spôsobom nepreukázal, že po realizácií výstavby zámeru Rínok Rača bude kapacita dostatočná.

7. V rozhodnutí č. 6708/2016-9.2 (16/2016-rozklad) Ministerstva životného prostredia SR zo dňa 11.08.2016 bolo uvedené, že „mestská časť Rača teda v nadväznosti na záverečné stanovisko vydané ministerstvom bude v nasledujúcom konaní činná ako povoľovací orgán a bude mať možnosť práve v tomto postavení zastupovať záujmy verejnosti, ktorej sa môže dotknúť navrhovaná činnosť.“ Mám však za to, že mestská časť vydaním napadnutého územného rozhodnutia tieto záujmy nezastupovala dostatočne a naopak vydala rozhodnutie priamo v rozpore so svojim pôvodným stanoviskom.

8. Mám za to, že predmetné územné rozhodnutie č.j.: 18515/616/2017/UPSP-PR zo dňa 13.11.2017 „Obytný súbor Rínok Rača“ bolo vydané v rozpore so zákonom, nakoľko nebola splnená požiadavka §38 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov (stavebný zákona), podľa ktorej musí navrhovateľ k pozemku preukázať vlastnícke alebo iné právo resp. súhlas vlastníka. Podľa stanoviska Hlavného mesta SR Bratislava č. 55631/2016/2-371193 zo dňa 18.10.2016 bol na pozemky č. 1021/6, 1531/13, 1021/11, 891/138, 891/29, 1021/8, 1537/10, 1537/7, 1607/34, 1631/1, 1021/7, 1537/11, 1485, 1525/1, 1593/4, 1518/1, 1531/3, 1531/4, 1531/6, 1531/11, 1537/4, 1537/5, 1537/8 udelený súhlas s „navrhovanou realizáciou stavebných úprav k stavbe „Obytný súbor Rínok Rača“ podľa predloženej situácie s podmienkou, že stavebník stavby pred vydaním stavebného povolenia uzatvorí dohodu podľa §19, Zákona o pozemných komunikáciách (cestný zákon) č. 135/1691 Zb. dohodu, v ktorej budú vyšpecifikované podmienky navrhovaných stavebných úprav.„ Daný dokument je podpísaný Mgr. Valérom Jurčákom, poverených vedením OSK. V spisovom materiály nie je žiadnym spôsobom doložené, že Mgr. Valér Jurčák má podpisové práva resp. splnomocnenie štatutárom vlastníka časti pozemkov, ktorým je Hlavné mesto SR Bratislava na udelenie súhlasu s vybudovaním stavieb na pozemku Hlavného mesta SR Bratislava. Z daného dôvodu nie je možné daný dokument považovať za udelenie súhlasu podľa §38 Zákona č. 50/1976 Zb. Mimo toho časť týchto pozemkov nie je vo vlastníctve Hlavného mesta SR Bratislavy, ale vlastník je neznámy. Nakoľko súhlas s nakladaním nehnuteľností v majetku Hlavného mesta SR Bratislava udeľuje v zmysle príslušných zákonov a VZN iba primátor (so súhlasom starostu predmetnej mestskej časti) resp. mestské zastupiteľstvo Bratislava, mám za to, že súhlas s umiestnením stavby na predmetných pozemkoch nebol udelený.

9. Stavebný úrad sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s pripomienkou BVS, a. s. č. 30269/4020/2016Hz zo dňa 15.8.2016 resp. č. 7913/4020/2017/Eš zo dňa 28.4.2017, že existujúca dažďová kanalizácia DN 500, do ktorej je riešené pripojenie navrhovanej dažďovej kanalizácie DN 300 z územia navrhovaného obytného súboru, nie je v prevádzke BVS, a. s. Z toho dôvodu je nutný súhlas jej vlastníka. Tento súhlas sa v predmetnom spise nenachádza a teda predmetnú dažďovú kanalizáciu nie je možné viesť navrhovaným zaústením.

10. Objekt SO-07 – Polyfunkčný objekt C3 – Materská škôlka bol nesprávne pomenovaný, nakoľko materská škôlka má tvoriť iba parter predmetného objektu a zvyšných 6NP má tvoriť 48 bytových jednotiek.

11. Mám za to, že spoločnosť 2JTI, s.r.o. žiadnym dokázateľným spôsobom nevyvesila verejnú vyhlášku v mieste stavby.

Z dôvodu vyššie uvedeného žiadam o vrátenie predmetného zámeru „Obytný súbor Rínok Rača“ na nové územné konanie, kde budú vo výrazne vyššej miere zapracované pripomienky verejnosti vznesené v priebehu procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie – prioritne bude výrazne znížený objem resp. úplne bude z konania vypustená stavba SO-10 Bytový dom D3 a bude výrazne znížený objem stavby SO-02 – Polyfunkčný objekt A1 + OV1.

Mgr. Michal Drotován, 
splnomocnenec občianskej iniciatívy
v zmysle §24 ods. 11 zákona č. 24/2006 Z. z. 

Rozhodne v Rači voľby opäť bulvár?

Ján Bednarič, známy bulvárny novinár, sa tentokrát opäť nedal zahanbiť - ako jediný začal v predvolebnej kampani hejtovať a šíriť klamstvá - samozrejme účelovo, aby pomohol kandidátom za Smer-SD Pilinskému a Žitnému a podľa možnosti poškodil ich priamym konkurentom a oponentom - Robovi Pajdlhauserovi, Monike Luknárovej a aj mne. Tak som zvedavý, či mu to Račania opäť zjedia aj s navijákom. V rokoch 2010 a 2014 bulvár priamo rozhodol voľby v Rači. Stane sa to aj teraz?

1. V prípade Hagarovej sa snažil Bednarič šíriť klamstvá (vtedy úspešne) aj pred voľbami v roku 2014, preto neprekvapí, že to skúša aj teraz. V článku klame, že stavebné povolenie bolo vydané v roku 2009 za Zvonára - pravda je taká, že na infraštruktúru (ako sú prístupová komunikácia či parkoviská nezmyselnej bytovky) vydal stavebné povolenie v roku 2013 starosta Pilinský - a začal aj stavebné konanie na samotnú bytovku - to mobilizovalo obyvateľov na veľmi masívnu petíciu, v ktorej som spolupracoval s nimi aj s Mirom Ščibránym - celú komunikáciu s obyvateľmi samozrejme dodnes mám v e-mailoch (napr. dňa 13.3.2013 mi poslal na pripomienkovanie návrh petície šéf petičného výboru p. Arvay). Sám som sa osobne hlásil do toho konania a stavebný úrad ma v lete 2013 z neho vylúčil - ale aspoň sme to zdržali a na základe tohto tlaku sa konanie prerušilo a viedlo to až k zámene pozemkov. Na prvom zastupiteľstve som presviedčal poslancov o nutnosti zámeny (napriek tomu, že som mal vtedy horúčku 40 stupňov), čo v diskusii spomenul aj mestský poslanec Jozef Uhler, vtedy šéf najväčšieho poslaneckého klubu.

Citujem:

Mgr. Jozef U h l e r , poslanec MsZ: Ďakujem za slovo. Ide o veľmi náročné rozhodnutie v tejto zámene, pretože zamieňame niečo, čo je hodnotnejšie za niečo, čo je menej hodnotné. Ja rozumiem aj tomu, že z pohľadu investora, akonáhle už investoval prostriedky do, do projektov a stavebnej prípravy toho, čo sa tam má postaviť a my mu to zameníme, Zápisnica mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR Bratislavy dňa 23. októbra 2014 434 on začína od nuly a potrebuje to nejakým spôsobom vykompenzovať a náš vklad do toho je to, že im dáme o niečo hodnotnejšie pozemky a tým vyjdeme v ústrety občanom, ktorí o to žiadajú. Bolo to veľmi ťažké rozhodnutie, ale aj vďaka intervencii Michala Drotována, ktorý je mojou takou dôveryhodnou spojkou v Rači, sme sa rozhodli, že my tento návrh podporíme, aj napriek tomu, že si nemyslíme, že takéto postupy by sa mali v budúcnosti používať. Ďakujem

Názor nech si spraví každý sám.
Ako čerešnička na torte je fakt, že za stranu Smer-SD, domovskú stranu Jána Zvonára, tentokrát kandiduje sám starosta Pilinský.

2. Developerský poplatok je vec, čo sa rieši už celé roky, bola by skôr hanba, ak by mestskí poslanci hlasovali za nejaké výnimky a zníženia ceny. Je však zaujímavé, že v článku je fotografia Rínku Rača, práve projektu, kde pán Bednarič ako majiteľ susedného pozemku uviedol v liste, že nemá voči nemu žiadne námietky. Na rozdiel od nás, ktorí zámer dlhodobo pripomienkujeme a kritizujeme.

3. K zákazu hazardu iba jediná vec - môžeme si o tejto veci myslieť, čo len chceme, ale pravda je taká, že mestskí poslanci za Raču okrem stlačenia gombíka v tejto veci neurobili dokopy nič. A práve starosta Ján Mrva, kandidát na župana, v tejto veci urobil veľa. Jeho meno sa tam samozrejme nespomína.

4. Projekt, za ktorý v plnom rozsahu nesie politickú zodpovednosť starosta Pilinský, ktorý nebol schopný presvedčiť mestských poslancov o potrebe zámeny a na všetky ich otázky odpovedal nervózne a arogantne, kedy neuviedol ani pol slova na to, že obyvateľov a kupcov bytov dlhodobo klamal samotný developer Kmotrík a Repák. Ako čerešnička na torte je jeho bezproblémové skolaudovanie budov ležiacich aj na cudzích pozemkoch, čím padol pre developera posledný dôvod pre zámenu a fiktívny park. Na mestskom zastupiteľstve Ján Mrva navrhol zvýšenie podielu developera na financovaní parku - kompromisný návrh - proti tomuto návrhu však samotný Peter Pilinský hlasoval a tým osobne zmaril kompromis na meste. Hádzanie viny na "aktivistov" Bednarič doplnil - aká náhoda - o vymyslených vinníkov Roba Pajdlhausera, Moniku Luknárovu a mňa. Všetci traja sme vo voľbách 04.11.2017 priama konkurencia dvoch smeráckych kandidátov Žitného a Pilinského. 

Názor nech si spraví každý sám.

Skutočne vtipne pôsobí poznámka Jána Bednariča k dôvodu, prečo sa starosta bojí ísť do ulíc diskutovať s občanmi a Rasťo Žitný za seba radšej posiela brigádničky s kalendármi.

"Račianska konkurencia Pilinského a Žitného sa vždy pred voľbami zmobilizuje s masívnou kritikou. Až sa človek bojí vyjsť na ulicu, lebo sa tam práve začal koniec sveta. Aj tento raz sa snažila opozícia zaujať voličov."

Na rozdiel od smeráckych kandidátov oslovujem voličov priamo v teréne už od leta a nemám najmenší problém s nimi diskutovať o problémoch a riešeniach pre Raču. Nemám sa za čo hanbiť, už v apríli som predstavil ako prvý program do BSK, ktorý som potom viac v ďalších príspevkoch rozpracoval.

A prekvapím Jána Bednariča, ale o starostovi sa bavím s občanmi minimálne (ak nezačnú sami, nemám najmenší dôvod ho spomínať). Riešime problémy s chodníkmi, dopravou, ľudia sa zaujímajú o developerské projekty, ktoré pripomienkujem a riešim, stredné školy atď. Podľa postrehov z ulice ani nevedia, že starosta niekde kandiduje. 

Táto veta však dokonale vystihuje akvárium, v ktorom ľudia okolo starostu žijú - úplne odtrhnutí od reality.

Spomeňte si, že pred voľbami v roku 2014 "zasvätene" pán Bednarič tvrdil, že jediná konkurencia Pilinského je pani Veselská (čo doviedol až do absurdity, že sa vraj mám v jej prospech vzdať). 

Obyvatelia Rače a Vajnôr rozhodnú, kto má zastupovať ich záujmy v zastupiteľstve BSK, a verím, že žiaden bulvár ich rozhodnutie tentokrát neovplyvní. 

Želám Vám v sobotu 4. novembra šťastnú ruku pri voľbách!

Michal Drotován

kandidát č. 2 na poslanca BSK za obvod Rača/Vajnory.
www.drotovan.sk

Kto bol a kto bude zvolený za poslanca BSK za Raču a Vajnory?

Voľby do BSK sú tradične trochu na okraji záujmu, napriek tomu, že Bratislavský kraj pracuje s veľkým rozpočtom a má priamy dosah na to, v akom stave sú stredné školy, športoviská pri nich, sociálne zariadenia, domovy pre seniorov, integrovaná doprava či turizmus.

Na úvod trochu štatistiky - voľby do BSK sa zatiaľ konali 4 krát, účasť bola nasledovná - 2001 - 28,08% (obvod Bratislava III), 2005 - 15,86 % (obvod Bratislava III), 2009 - 21,34 % (obvod Rača/Vajnory), 2013 - 23,61% (obvod Rača/Vajnory). V zmysle uvedeného tipujem 4.11.2017 účasť 25%.


Za obvod Rača/Vajnory kandiduje na poslanca v roku 2017 13 kandidátov, z nich 8 kandiduje do BSK prvýkrát.
Ostatní (5) už kandidovali v minulosti:

1. Anna Zemanová - predtým 2005 - 886 hlasov - nezvolená, 2009 - 856 hlasov - zvolená, 2013 - 1711 hlasov - zvolená - pani Zemanová bola zvolená dvakrát a obhajuje teda pozíciu už po tretíkrát v drese strany SaS (prvýkrát kandidovala za VPRED), 2017 - 1687 hlasov (nezvolená)

2. Peter Pilinský - predtým 2009 - 485 hlasov - nezvolený, záujem kandidovať mal aj v roku 2013, pre nesúhlas vtedajších koaličných partnerov Martin Jóna za Stranu zelených vybavil miesto iba pre seba v Petržalke (nezvolený). Teraz sa opäť, ako v roku 2006, vracia starosta do koalície so Smerom-SD.

3. Dagmar Kramplová - predtým 2001 - 1327 hlasov (nezvolená), opäť kandiduje za SNS, 2017 - 358 hlasov

4. Robert Pajdlhauser - predtým 2013 - 875 hlasov (nezvolený), kandiduje opäť za hnutie NOVA, tentokrát v širšej koalícii politických strán, 2017 - 1131 hlasov (nezvolený)

5. Rastislav Žitný - predtým 2009 - 276 hlasov (nezvolený), kandiduje opäť za Most-Hid, tentokrát v koalícii so Smerom-SD (tiež si to už vyskúšal - v komunálnych voľbách v roku 2010), 2017 - 1656 hlasov (nezvolený)

Počty kandidátov je možné porovnať iba za obvod Rača/Vajnory - 2009 - 22 kandidátov, 2013 - 13 kandidátov, 2017 - opäť 13 kandidátov.

Pre úplnosť dopĺňam kandidátov z Rače a Vajnôr, ktorí boli zvolení v minulosti - 2001 - Bielik (6682 hlasov) a Dobrotková (6789 hlasov) - obvod Bratislava III (teda vrátane Nového Mesta), 2005 - Dobrotková (2309 hlasov) - obvod Bratislava III, 2009 - Zvonár (869 hlasov) a Zemanová (856 hlasov), 2013 Lauko (2293 hlasov) a Zemanová (1711 hlasov). Tmavým sú zvolení poslanci priamo z Rače.  Môj tip je, že 4.11.2017 bude treba na zvolenie 1500 hlasov.

Z pohľadu výsledkov je zaujímavé, že v Rači/Vajnoroch za celú dobu existencie boli zatiaľ zvolení iba kandidáti politických strán - väčšinou pravicových (Bielik, Dobrotková 2x, Zemanová 2x, Lauko), iba raz bol zvolený kandidát za Smer-SD (2009 Zvonár), nezávislý kandidát zatiaľ ani raz.

V roku 2009 ako NEKA kandidoval iba Ignác Havran (137 hlasov), v 2013 Milada Dobrotková skončila s 1016 hlasmi prvá pod čiarou.

Aj Váš hlas 04.11.2017 rozhodne, či budú prvýkrát zvolení aj nezávislí kandidáti, čo si vyzbierali 400 a viac podpisov alebo nie. Ale aj o tom, či sa zvýši úspešnosť kandidátov za pravicu alebo za stranu Smer-SD. Uvidíme. Tipovať tentokrát nebudem, nakoľko sám kandidujem :-)

Osobne si myslím, že výber 13 kandidátov je tak pestrý a rôznorodý, že ľudia budú mať 04.11.  naozaj koho vyberať.

Aktualizácia: Nakoniec bola účasť v Rači najvyššia v histórií BSK - 35,99%. Zvolenými poslancami boli Drotován - 3238 hlasov (nezávislý) a Pilinský - 2273 hlasov (Most-Híd - Smer-SD-SKOK-ELD-SZ, SDKÚ-DS, STAROSTOVIA A NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI).

Pripomienky voči River Parku II

Vec: Pripomienky k zámeru „Polyfunkčný blok CPR-A“

Týmto vznášam v zmysle zákona 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov tieto pripomienky k zámeru „Polyfunkčný blok CPR-A“, ktorý bol zverejnený na webovej stránke: http://www.enviroportal.sk/sk/eia/detail/polyfunkcny-blok-cpr-bratislava

1. V prvom rade považujem daný projekt za nezmyselný, v rozpore so zdravým rozumom, objemovo predimenzovaný. Jeho realizáciou by prišlo k výraznému znehodnoteniu celého nábrežia, tak ako sa to stalo v prípade obdobného projektu River Park I. Objem a typ architektúry priamo nadväzujú na odkaz  Nicolae Ceauşesca, ktorého najznámejším dielom je palác v centre Bukurešti.  Chápem, že chlapci z J&T a Henbury Development (aktuálne WOAL) sa na viac nezmôžu (ich obdobne navrhovaný falus v projekte Eurovea II je toho dôkazom), nevidím však dôvod, aby naďalej ničili na desiatky rokov Bratislavu, ako to urobili napríklad v prípade projektov Zuckerrmandel či River Park.

2. Žiadam o predloženie nezávislého dopravno-kapacitného posúdenia vrátane všetky výpočtov a prieskumov dopadu predmetného zámeru na dopravu – jedná sa prioritne o posúdenie všetkých križovatiek v línií od križovatky Molecova/Karloveská po križovatku Dostojevského rad/Landererova.

Žiadam, aby do daného prieskumu boli zahrnuté prieskumy aj všetkých prejazdov pre vozidlá na električkovej radiále v predmetnom úseku (porovnanie súčasného stavu a stavu po rekonštrukcii električkovej trate dúbravsko-karloveská radiála). Žiadam o posúdenie dopadu celého zámeru vrátane fázy CPR-B a CPR-C. Upozorňujem na skutočnosť, že do daného posúdenia musí byť zahrnutá preferencia električkovej dopravy v predmetnom území v zmysle projektu rekonštrukcie.

3. Upozorňujem na skutočnosť, že navrhované dopravné riešenie v zmysle predloženého zámeru (prvý obrázok nižšie) je v priamom rozpore so zámerom rekonštrukcie električkovej trate, na ktorú bolo vydané riadne stavebné povolenie (druhý obrázok nižšie), žiadam zosúladiť zámer a spracovať dopravno-kapacitné posúdenie podľa reálneho stavu a nie fiktívnej omaľovánky.

4. Požadujem predložiť v ďalšej fáze EIA riadne vypracovaný hydrogeologický prieskum a doplniť posúdenie vplyvu stavby na vody, osobitne posúdiť dopad realizácie činnosti na zmenu hydrogeologických pomerov v dotknutej lokalite. Odvádzanie dažďových vôd do hlavného toku Dunaja nepovažujem za vhodné a žiadam o zachovanie dažďovej vody v území.

5. Požadujem predložiť dôkaz, na základe ktorého podľa strany 69 predmetného zámeru sa zvýši po realizácii zámeru „vplyv na pohodu obyvateľstva“ z -1 na +4. Posudzovanie vplyvov by malo posúdiť vplyv na obyvateľstvo ako celok (tj. vrátane všetkých obyvateľov Karlovej Vsi, Devína a Dúbravky, ktorí používajú predmetnú trasu na presun MHD resp. automobilovej dopravy) a nielen vplyv na „pohodu“ investorov danej stavby.

6. Žiadam, aby Ministerstvo životného prostredia SR vysvetlilo, v čom bol naplnený „výnimočný prípad“, aby v zmysle §22 ods. 6 bolo upustené od variantného riešenia daného zámeru. Nie je naplnená ani podmienka, že nie je pre predmetný zámer k dispozícií iná lokalita (viacero vhodných lokalít sa nachádza napríklad v Rusku alebo v Somálsku), tj. nie je dokázané, že predmetný zámer je tak výnimočný, že musí byť postavený na nábreží Dunaja. Chápem, že nie je v rozumových schopnostiach navrhovateľa nájsť inú technológiu na navrhovanú činnosť, to však neznamená, že iná technológia a spôsob budovanie zámerov v centre miest neexistuje. Odporúčam navrhovateľovi navštíviť akékoľvek mesto v západnej Európe pre inšpiráciu. Mám za to, že Ministerstvo životného prostredia SR porušilo zákon č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov tým, že upustilo od variantného riešenia.

7. Požadujem, aby posudzovanie vplyvov na životné prostredie bolo vykonané v zmysle §20 ods. 2 Zákona č. 24/2006 Z.z. pre celý zámer (tj. pre etapy CPR-A, CPR-B a CPR-C) spoločne. Žiadam dopravno-kapacitné posúdenie, posúdenie kapacity kanalizácie, odvádzanie dažďových vôd, index zelene, súlad s územným plánom, hlukovú štúdiu, svetlotechnickú štúdiu atď. vypracovať pre celý zámer, ktorý navrhovateľ účelovo rozdelil na tri časti.

8. Žiadam predložiť súhlas vlastníka – v prípade, ak sa zámer – hlavne akékoľvek úpravy miestnych komunikácií – má realizovať na cudzích pozemkov. V opačnom prípade ide opäť o omaľovánky.

9. Žiadam, aby bolo stanovené ako podmienka, že uličná čiara daného zámeru bude maximálne v línií navrhovaných chodníkoch – v žiadnom prípade, aby sa neumiestňovali stavby presahujúce vo výške nadzemných podlaží pozemky navrhovateľa (ako sa to stalo v prípade “rozkysnutého“ River Parku I).

10. Žiadam, aby do daného projektu bolo zapracované aj korporátne logo navrhovateľa (na obrázku socha bližšie) na čestnom a viditeľnom mieste. V minulosti bolo umiestnené priamo na nábreží, tam však trochu zavadzalo. Žiadam jeho presunutie a zapracovanie priamo do fasády daného zámeru.

Požadujem, aby Ministerstvo životného prostredia SR vydalo záverečné stanovisko k navrhovanej činnosti podľa zákona 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v zmení:

 Záverečné stanovisko k navrhovanej činnosti

Na základe výsledkov procesu posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie vykonaného podľa ustanovení zákona, pri ktorom sa zvážil stav využitia územia a únosnosť prírodného prostredia, význam očakávaných vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie vrátane vplyvu na chránené územia a zdravie obyvateľstva, z hľadiska pravdepodobnosti, rozsahu, trvania, povahy, miesta vykonávania navrhovanej činnosti, správy o hodnotení, posudku, stanovísk orgánov a organizácií dotknutých navrhovanou činnosťou ako aj ostatných stanovísk a za súčasného stavu poznania príslušný orgán

neodporúča

realizáciu navrhovanej činnosti „Polyfunkčný blok CPR-A”.

S pozdravom

Michal Drotován

www.drotovan.sk

Skryté a neznáme športoviská v Rači

V Rači máme viacero prakticky neznámych a zanedbaných športových areálov, spája ich jedno - všetky sú v správe a často aj vo vlastníctve Bratislavského samosprávneho kraja. Jeden z mojich kľúčových bodov programu vo voľbách do BSK 2017 je ich obnova a hlavne otvorenie pre verejnosť - nákladovo by to nebol až taký problém - žiadne megalomanské stavby. Postačuje dráha, trávnikové ihrisko, tenisové kurty, petangové ihrisko, BMX dráha a pod.  

(Ilustračná foto: Oficiálne cez školský rok prístupná bežecká dráha CVČ na Hlinickej aj verejnosti do 20:00 hod., málokto však o tom vie)

1. Utajené ihrisko a športový areál na Hlinickej ulici

Priamo v Krasňanoch, vo veľmi dobrej pešej dostupnosti, je ihrisko SOŠ informačných technológií (niekdajšie SOU spojov), prístup naň pre verejnosť nie je možný a ani jeho návšteva (a pre plechový plot ho ani nie je vidieť zvonku). Tento areál je na pozemkoch mesta a v správe školy. Jeho stav je veľmi dobrý a v tomto prípade postačuje jeho otvorenie sa verejnosti. Prečo sa to doteraz neudialo je neznáme. Pri areáli je veľká ubytovňa/internát.

2. Ihrisko na Račianskej ulici

Tenisový kurt a menšie zatrávnené ihrisko s bežeckým oválom je hneď za SOŠ polygrafickým. V minulosti tam bolo viacero súdnych sporov pre pozemky, aktuálne sa zdá, že všetko je pod BSK. Je to síce menšie ihrisko, pre obyvateľov okolia Hruškovej by však bolo určite zaujímavé. A doplnkom by mohlo byť napríklad petangové ihrisko.

3. Veľký športový areál Na pántoch

O dvoch plavárňach na ulici Na pántoch sa toho už pohovorilo dosť, aktuálne sa očakáva - verím - úspešná oprava a sprístupnenie jedného z nich. V tomto areáli SOŠ hotelových služieb a obchodu je však zároveň aj veľká trávnatá plocha (niekdajšie futbalové ihrisko), tenisový kurt a viacero asfaltových ihrísk. Lokalita je síce trochu ďalej od centra Rače, ale zase prístup autom a parkovanie je bez problémov. Celý tento areál by si zaslúžil nový šat - futbalové ihrisko sa nevyužíva, bránka hrdzavie. Myslím si, že priestorovo by bolo toto ihrisko veľmi dobré pre novú BMX dráhu (BSK by mohol vybudovať túto dráhu a poskytnúť ju klubom - rozmery by vyhovovali všetkým kritériám zväzu a konečne by sa tak vyriešil spor v prípade LBG arény). Zázemie vrátane plavárne by bolo neporovnateľne lepšie. A BMX klub by bol konečne na svojom. Celý areál by si zaslúžil výraznú renováciu a sprístupnenie verejnosti.

4. Športový areál na Rybničnej

Ako bonus tu dávam ešte športový areál na Rybničnej (aj keď je to už katastrálne vo Vajnoroch, bol by prínosom aj pre Raču aj pre Vajnory). Tento areál sa nachádza pri SOŠ elektrotechnickej a nie je dostupný, pre plot ani nie je viditeľný z vonkajšej strany. Je to jediný areál, do ktorého som sa ani fyzicky nedostal. Je dôležité, aby oba školské areály na seba nadväzovali. Vzdialenosť jedného od druhého je menej ako 400 metrov (tj. 5-6 minút pešo).

Verím, že sa mi podarí, v prípade zvolenia do BSK, sprístupniť a renovovať tieto areály nielen pre študentov týchto škôl, ale aj pre verejnosť. Rača aj Vajnory majú veľké možnosti v oblasti športu. Treba ich len využiť. Čo myslíte?

Michal Drotován

kandidát na poslanca BSK 2017 za obvod Rača/Vajnory

Ak ma chcete podporiť podpisom (hárky osobne vyzbieram, stačí napísať na drotovan@yahoo.com)

www.drotovan.sk

www.facebook.com/michal.drotovan

Michal Drotován: Ako zlepšiť dopravnú dostupnosť na Račianskej a Rybničnej?

Jedným z kľúčových problémov, ktoré zásadne ovplyvňujú kvalitu života v mestách, je doprava. To, ako rýchly, pohodlný a efektívny je presun ľudí z domu do práce či do škôl a naspäť je veľmi podstatné pre celkové hodnotenie spokojnosti. Nie je nič príjemné neefektívne míňať čas v kolónach či nekonečným čakaním na zmeškaný spoj MHD. Je dôležité, aby Rača, Vajnory, Nové Mesto spoločne s mestami a obcami v radiále cca 20 km hľadali spoločné riešenie pre zlepšenie situácie. Veľmi podstatné je, ako sa využije železničný koridor. Tu je zopár projektov, ktoré by sa spoločným tlakom miest, obcí a BSK na štát mohlo podariť posunúť výrazne dopredu.

 V skratke - pravidelná nízkopodlažná integrovaná osobná doprava zo smeru Pezinok a Senec, ktoré sú kľúčové pre náš mikroregión JURAVA, zavedenie nových liniek v špičke, zjednodušenie prepravy bicyklov, vybudovanie nových zastávok resp. sprístupnenie súčasných staníc, nadväznosť spojov.

Železničná stanica Bratislava - Rača

Po dlhých rokoch sa relatívne nedávno podarilo celú stanicu zrekonštruovať a zmodernizovať. Napriek jej nie veľmi dobrej polohe vo vzťahu k centrálnej Rači má veľký potenciál.

 

Keď sa pozrieme na 500 metrový rádius (cca 6 min. chôdzou) resp. 750 m rádius (cca 9-10 minút chôdzou) danej stanice, tak by vedela pokryť väčšinu obytných zón v mestskej časti. Ak k tomu prirátame projekt prekládky Púchovskej cesty (a možné vytvorenie parkoviska a polyfunkčnej zóny na druhej strane železničnej stanice), stanica naberá na význame. Dôležité však je, aby sa ňou dalo dostať do celého mesta (napr. Trnavské mýto, lokalita Nivy, Nové Mesto, Vrakuňa, Petržalka a pod.). A tiež bezpečný prechod chodcov na Púchovskej ceste.

Generel dopravy Bratislavy navrhuje v tejto lokalite dokonca zokruhovanie a rozšírenie električkovej trate - toto zatiaľ - v dnešných pomeroch - považujme za sci-fi.

V analýze možných záchytných parkovísk je vytipovaná aj zóna Rybničná - táto v súčasnosti industriálna zóna by v budúcnosti mohla byť rozvojovou zónou (brownfields), jedným z cieľom je aj výrazne zlepšenie športových možností v areáloch BSK (o tom napíšem neskôr) či projekt Cepit. Pre budúcnosť by bolo dobré teda rátať aj s jednoduchým a rýchlym peším spojením stanice s oblasťou Pánty. Prípadne uvažovať so železničnou zastávkou v oblasti BEZ-ky.

Železničná stanica Bratislava - Východ (Rendez)

Jedným z vyskúšaných projektov je projekt osobnej dopravy zo stanice Bratislava- Východ, ktorý síce mal iba krátke trvanie, ale bol medzi ľuďmi populárny. Zapojenie tejto stanice do osobnej vlakovej dopravy (smer Senec-Malacky resp. smer na Filiálku či do Petržalky cez Nové Mesto) by bolo nákladovo najjednoduchšie.

 

Pokrytie pešej dostupnosti do 10 minút (750 m) je dostatočné s výnimkou sídliska Šajby. To by mohlo byť vyriešené jednak zlepšením autobusovej dostupnosti, ale hlavne vybudovaním bezpečnej cyklocesty a krytého bezpečného parkoviska pre bicykle na stanici Bratislava - Východ. Alternatívou je vybudovanie železničnej zastávky Šajby. Stanica Bratislava - Východ by pomohla aj rozvoju cestovného ruchu na Rendezi.

 

Železničná stanica Bratislava - Vinohrady a železničná stanica Bratislava - Predmestie

Železničná stanica BA-Vinohrady, ktorá je podľa všetkého druhá najvyťaženejšia v Bratislave, by potrebovala nielen rekonštrukciu, ale hlavne aj výraznú úpravu verejných priestorov v okolí. Hlavne ak sa v okolí rozširujú rezidenčné projekty ako Kivikko, Malé Krasňany, potenciálne projekt v AB kozmetike, na opačnej strane Biely kríž, Nobelova, možný rozvoj brownfields Dynamitky).

Na druhej strane stanica BA-Predmestie je kompletne rekonštruovaná, ale prakticky nepoužívaná. Obe by mohli vytvoriť veľmi dobrú dostupnosť týchto bodov (nielen smer zo suburbanizovaných lokalít okolia Bratislavy, ale aj priamo dostupnosť obyvateľov danej lokality na pomedzí Rače a Nového Mesta). 

Úprava tohto priestoru pri projekte Kivikko do normálnej podoby je tiež kľúčová.

Rádius daných dvoch staníc je veľmi dobrý, je tam tranzitný bod nielen na električky, ale aj na autobusy MHD a SAD. Ak sa rozšíria možnosti prepravy (napr. smer Filiálka, Nové Mesto, Nivy, Petržalka v prípade Predmestia), tak tento bod má veľmi veľký dopravný potenciál. Dôležité však je zabezpečiť normálne a bezpečné spojenia pre chodcov.

Magistrát v pláne možných lokalít na záchytné parkoviská síce vytipoval dve lokality v tejto oblasti, obe sú však prakticky nereálne - jednak majetkovo (menšie parkovisko pri ŽS Vinohrady je vlastník pozemku súkromná spoločnosť Tatra Rezidence, ktorá tam má dokonca povolenie stavať polyfunkčnú budovu) a jednak nulovým prístupom (druhé veľké parkovisko v mapke - absolútne nerealizovateľné bez predĺženia Galvaniho a vybudovania pešej dostupnosti cez koľajnice).

Železničná stanica Bratislava - Vajnory

Dobrá správa na úvod je, že sa táto polorozpadnutá a zabudnutá stanica má v najbližších mesiacoch (či rokoch) podľa vyjadrenia ŽSR rekonštruovať, to však tvrdili aj v roku 2015 a nič. Tak si radšej počkajme na realizáciu. Táto stanica má najväčší potenciál ohľadom záchytných parkovísk a tiež rýchleho presunu Vajnorákov do mesta (pri vybudovaní veľkého bezpečného parkoviska pre bicykle by ani nebol problém s dostupnosťou celých Vajnor do 10 minút).

Možné záchytné parkoviská podľa magistrátu sú v mapke nižšie. Plánuje sa podľa vyjadrení aj predĺženie električkovej trate zo Zlatých pieskov.

 

Kľúčovou otázkou sú nielen tieto stanice, ale hlavne cieľové body v Bratislave - možnosť pohodlného a rýchleho cestovania na stanice a zastávky Nové Mesto, Filiálka, Železná studienka (príp. TIOP Patrónka - o možných nových staniciach a zastávkach napísal dobrý článok Milan Perný, je len smutné, že sa to zo strany mesta a ŽSR  za tri roky veľmi neposunulo), Nivy, Petržalka, Trnávka, Devínska Nová Ves atď. V každom prípade je kľúčové, aby nad týmito projektmi a ich silným presadzovaním prevzal patronát aj Bratislavský samosprávny kraj - tak ako v prípade Juhomoravského kraja, kde je systém integrovanej dopravy naozaj funkčný.

Michal Drotován
kandidát na poslanca BSK 2017
www.facebook.com/michal.drotovan
www.drotovan.sk

Ak máte možnosť a chcete ma podporiť, možnosti sú uvedené tu. Ďakujem!

Foto: stanice - autor (stav jún 2017), ostatné sú printscreen generel dopravy, analýza záchytných parkovísk a Googlemaps.