Našich 70 rokov v Krasňanoch

Možno sa čudujete, prečo vravím o sedemdesiatich rokoch v Krasňanoch, keď prvý bytový dom v Krasňanoch vznikol až v roku 1952. V tom roku začali stavať záhradné sídlisko Krasňany. Oblasti súčasných Krasňan však boli obývané už predtým.

Naša stará mama Otília Kokošková rod. Kobidová aj s bratom Rudolfom v roku 1947 kúpili dodnes stojací dom na Račianskej ulici oproti AB kozmetike. Podľa mojich zistení práve 18.12.1947 boli ich pozemok aj dom zapísané do listu vlastníctva na katastri - vtedy kúpili celý dom - polovicu neskôr predali. Dodnes je však kus pozemku za domom, kde je železničná trať, vedený ako ich vlastníctvo. Pozemok im čiastočne vyvlastnili a čiastočne za smiešnu sumu vykúpili z dôvodu stavby železničnej trate.

V dome bývala stará mama aj s jej mamou, neskôr sa priženil náš starý otec Ján Kokoška (zahynul tragicky utopením v Dunaji).

Po narodení v ňom bývala naša mama Vierka (*1954) a jej traja súrodenci. 

Neďaleko odtiaľ býval v nájme aj náš otec. Po mojom narodení až do presťahovania sa na Rendez v auguste 1982 som býval v tomto dome aj ja. V súčasnosti nehnuteľnosť vlastní strýko. Dom, ktorý bol - podľa všetkého - postavený ešte v 20-tych rokoch 20. storočia. Toto je mapka z roku 1934, kde sú tieto radové domy už zaznačené.

Takto vyzerali v roku 1934 súčasné Krasňany ako celok:

V roku 1955 mapka lokality Ohňavy ukazuje ešte stále pôvodné umiestnenie železničnej stanice (v lokalite súčasnej prevádzky Elzy).

Táto lokalita v minulosti nazývaná Ohňavy, Hohenau aj Hohenay bola na časti územia cvičná lúka pre vojsko a neskôr sa tým smerom rozrastala Dynamitka.

Z roku 1683 je prvý zatiaľ známy záznam o lokalite v súvislosti so zabitím zásobovacej kolóny prešporských mešťanov. Zaujímavé spomienky o tejto lokalite sú aj v tomto článku.

Vo všeobecnosti je veľmi ťažko nájsť hlavne fotodokumentáciu tejto oblasti pred vojnou resp. krátko po vojne. Ak by ste mali akékoľvek informácie o tejto lokalite, dajte mi, prosím, vedieť na e-mail drotovan@yahoo.com

V každom prípade tento rok oslavujeme 70 rokov od príchodu našej rodiny do mestskej časti Rača :-)

Aktualizácia 17.09.2018

Od Gabiky Slivovej som získal katastrálnu mapu z roku 1935, kde už je uvedený dom - záhrada je dodnes vedené na E parcele 17247. Dom je v zelenom krúžku, železničná stanica v červenom - stav v roku 1935 vs. 2017.

Výpis z katastra E - 17247, k.ú. Rača.

Dom strýko medzičasom predal a od 29.6.2018 má nových vlastníkov zo Srbska. Pokračujúc však v tradícií som v roku 2017 založením do katastra kúpil byt v tejto lokalite vzdialený menej ako 250 metrov vzdušnou čiarou :)

Vyúčtovanie mojej kampane do BSK

Aj keď zákon neprikazuje kandidátom na poslanca BSK vyúčtovať svoju kampaň, v zmysle transparentnosti predkladám moje vyúčtovanie kampane za obdobie 1.5. 2017 - 4.11.2017.

Výdavky:

Reklama na Facebooku - stránka www.facebook.com/michal.drotovan    223,67 €

Vajnorské novinky - inzerát (1/2 nákladov, druhú hradil Michal Vlček)    234,20 €

Balóny (1/2 nákladov, druhú hradil Michal Vlček)    91,– €

račan.sk výber 1/2017, 2/2017 - celkovo štyri strany   400,– €

Poďakovanie za podpísanie petície + grafička       110,– €

Poštovné (2ks listov poďakovania, ostatné roznosené osobne)   1,– €

Celkovo náklady:      1 059,87 €

Pozn.: Bilbordy vrátane grafika, fotografa a výlepu platil Michal Vlček, ktorý ma pozval, aby som bol s ním na bilbordoch spoločne. 


Financovanie kampane:

Vlastné zdroje: 674,87 € 

Dary:

Eva Polakovičová	25,– €
Rastislav Turanský	5,– €
Tomáš Vajda	5,– €
Vladimír Skokňa	50,– €
Vierka Štrbáková	70,– €
Viktor Bielko	150,– €
Jakub Kuruc	10,– €
Ctibor Košťál	40,– €
Spolu dary:	385,– €

Za dary veľmi pekne ďakujem, boli využité cez transparentný účet na platbu za inzerát vo Vajnorských novinkách (234,20 €) a čiastočne platbu za reklamu na FB (150,80 €).

Platby vo výške 602 € (suma z mojich vlastných zdrojov) – poštovné, račan.sk výber, balóny, poďakovanie – som platil z môjho osobného účtu, zvyšok som platil z mojich financií na transparentnom účte. Platby za vedenie transparentného účtu do sumy za kampaň nezarátavam, nakoľko ich platím bez ohľadu na kampaň pravidelne.

Môj transparetný účet je dostupný tu.

Rínok Rača - moje stanovisko a odvolanie

Starosta mestskej časti Bratislava-Rača vydal v novembri, tesne po voľbách do VÚC územné rozhodnutie zámeru Rínok Rača. Tomuto zámeru sa venujem obšírne už sedem rokov. Treba uviesť na správnu mieru niektoré skutočnosti, ktoré starosta tvrdí v obecných novinách, kde sa snaží marketingovo obhájiť svoje povolenie. Skutočnosť je však taká, že starosta nesie za tento projekt politickú zodpovednosť od A až po Z. To sa však v novinách nedočítate.

1. Peter Pilinský, vtedy ako radový poslanec za koalíciu SMER, ĽS-HZDS, SNS, SF, SZ, ktorý nastúpil ako prvý náhradník po zomrelom poslancovi Alojzovi Zvozilovi, hlasoval 19.02.2008 za zadanie na spracovanie územno-plánovacieho podkladu Vin-Vin (neskôr projekt premenovaný na Rínok Rača). 

Nebolo to len také bežné hlasovanie - hlasovaním poslanci odobrili ideový návrh zmeny územného plánu na viacpodlažnú zástavbu (t. j. viac ako 4 podlažia). Nebolo to ešte síce až tak záväzné, dalo to však developerovi pozitívny signál. Samozrejme tzv. brownfields sa všade na svete menia na developerské projekty - v tomto prípade však nie je ničím obhájiteľné, že hlasovaním poslanci súhlasili s overovaním vysokopodlažnou výstavbou v oblasti, kde menšie bytové domy na Plickovej pozvoľne prechádzajú na zástavbu rodinných domov za električkovou traťou. Urbanisticky preto, ak mala byť výstavba, tak malopodlažná. Neskôr Pilinský (napr. pri argumentácií v roku 2011 voči petičnému výboru) hovoril, že ináč by tam bol logistický park - úplný nezmysel, ktorý by tam samozrejme nikdy nevznikol. A ako obhajoba veľmi slabé.

2. Račiansky poslanec Pilinský následne hlasoval v MiZ Rača za zaradenie návrhov zmien do zmien a doplnkov územného plánu 02. Jednalo sa celkovo o sedem navrhovaných zmien (budú uvedené nižšie). Z tabuľky za zaradenie do zmien Račianske miestne zastupiteľstvo nehlasovalo v období 2006-2010 jedine v prípade "Rača Ohňavy" (tam neexistuje uznesenie, že by sa k tejto veci MiZ Rača niekedy vyjadrilo). 

3. 27.12.2010 sa poslanec Pilinský stal starostom mestskej časti Rača zložením sľubu a v podobnom termíne sa zároveň stal aj mestským poslancom za obvod Rača. Začiatkom roka 2011 organizovali občania v partii okolo Rasťa Turanského petičnú akciu proti zmene územného plánu v rozsahu, v akom bola navrhovaná v zámere Vin-Vin (Rínok Rača). Na prvýkrát sa aj podarilo vyňať Vin-Vin zo zmien územného plánu na meste. V druhom a definitívnom hlasovaní 15.12.2011 zmena územného plánu prešla a odvtedy je už iba otázkou času, kedy sa projekt začne realizovať v rozsahu, ako bol teraz povolený starostom. Mestský poslanec Pilinský teda aj do tretice hlasoval za zmenu územného plánu, ktorá tentokrát definitívne umožnila stavať Rínok Rača. Argumentoval to v diskusii napr. týmto:

Aká však bola pravda? Zmien 02, ktoré sa týkali Rače, bolo iba osem. Jednalo sa okrem zmeny KR/RA/6, kedy bolo vymedzené územie pamiatkovej zóny Rendez (čo bola jediná skutočne pozitívna vec v návrhoch - aj to návrh prešiel v menšej rozlohe ako žiadali obyvatelia Rendezu), o tieto zmeny - zmena na výstavbu v oblastiach Pod vodojemom, Rinzle, Meopta, Ohňavy, Vin-Vin a zrušenie pamiatkovej zóny Rača (čo napr. umožnilo výstavbu aktuálne rastúcej opachy na rohu Detvianskej a Rustaveliho). Plus jedno presunutie zariadenia elektrárni (resp. jeho dodatočná legalizácia zmenou UP) na Žabom Majeri. Tieto projekty nechcel starosta Pilinský oželieť v záujme neschválenia Rínku Rača (vtedy Vin-Vin).

 4. V následnom konaní EIA sa starosta rozdelil a vystupoval nielen ako povoľujúci orgán ale vymyslel si aj kategóriu mestská časť ako dotknutá verejnosť - v konaní o umiestnení stavby však sám požiadavky, ktoré zadal ako mestská časť už nežiadal dodržiavať. Resp. urobil také malé úpravy ako odstup kritickej budovy D3 od domov na Plickovej o skutočne smiešnych 50 centimetrov (áno, dobre čítate, "úspech", ktorým sa pochválil v Račianskom výbere ). Budova, ktorú sme my ako občania žiadali výrazne redukovať a ideálne úplne vyňať. Budova A1 - najvyššia oproti Sadmelijskej nebola redukovaná prakticky vôbec. A to naše požiadavky boli reálne a splniteľné, žiadne sci-fi. Predávať kozmetické úpravy ako závratný úspech je v prípade starostu skutočný výsmech obyvateľom Úžin, Sadmelijskej, Novohorskej či Plickovej. 

Napriek tomu sa nechceme vzdať a včera som podal odvolanie voči územnému rozhodnutiu zámeru Rínok Rača v takomto znení (bez obrázkov, tie sú ilustračné):

Vec: Odvolanie voči rozhodnutiu o umiestnení stavby č.j.: 18515/616/2017/UPSP-PR zo dňa 13.11.2017 „Obytný súbor Rínok Rača“

Týmto podávam ako účastník konania a zároveň splnomocnenec občianskej iniciatívy v zmysle §24 ods. 11 zákona 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov odvolanie voči rozhodnutiu o umiestnení stavby č.j.: 18515/616/2017/UPSP-PR zo dňa 13.11.2017 „Obytný súbor Rínok Rača“.

K danému rozhodnutiu mám tieto zásadne námietky:

1. Nepovažujem za dostatočné vysporiadanie sa s námietkami účastníkov konania, ktorí navrhovali redukciu zámeru a výrazné zníženie resp. nepovolenie stavebného objektu SO-10 – Bytový dom D3. Daný bytový objekt výrazne negatívne ovplyvní obyvateľov bytového domu Plickova 2-12 a jeho posunutie o 0,5 metra žiadnym zásadným spôsobom tieto námietky nerieši. Je veľmi zvláštne, že samotná mestská časť Bratislava-Rača vo svojich pripomienkach v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie v zmysle zákona 24/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov namietala objem a lokalizáciu stavby SO-10 – Bytový dom D3 a napriek tomu v povoľovacom konaní, kde je samotná mestská časť povoľovací orgán, svoje námietky voči zámeru neuplatnila. Naďalej žiadam, aby predmetný objekt SO-10-Bytový dom D3 bol vyňatý z územného rozhodnutia a nebol povolený.

2. V liste č. 10556/2018/2015/UPSP zo dňa 20.7.2015 v procese EIA mestská časť Bratislava-Rača uvádzala, že s realizáciou predloženého zámeru nesúhlasí, pretože navrhovaná zástavba podľa investičného zámeru svojou hmotovo-priestorovou štruktúrou a osadením do terénu vytvára neúmerný kontrast vo vzťahu k objektu Nemeckého kultúrneho domu. Daná skutočnosť sa však v územnom konaní nezmenila, preto je nepochopiteľné, že mestská časť ako povoľovací orgán nežiadala dodržať svoje vlastné stanovisko. V totožnom stanovisku mestská časť Bratislava-Rača uviedla, že nesúhlasí s navrhovaným hmotovo-priestorovým riešením výškovej budovy A1, ktorá v juhozápadnej časti nerešpektuje charakter existujúcej viacpodlažnej zástavby na ul. Úžiny, vnáša do zástavby neprijateľný kontrast a vytvára bariéru v priehľadoch na Malé Karpaty. Z daným sa dá úplne súhlasiť, preto je opäť nepochopiteľné, ak mestská časť v následnom územnom konaní, kde bola povoľujúcim orgánom, na tejto vlastnej pripomienke netrvala a povolený objekt SO-02 Polyfunkčný objekt A1 + OV1 zásadne neupravila a povolila v prakticky rovnakom objeme a rozsahu. Mestská časť Bratislava-Rača nesúhlasila v liste 10556/2018/2015/UPSP zo dňa 20.7.2015 s realizáciou daného zámeru vzhľadom na negatívne vplyvy na životné prostredie. V samotnom územnom konaní sa však tieto vplyvy nijako zásadne neznížili, preto nesúhlasím s tvrdením mestskej časti, ktorá vydaním územného rozhodnutia de iure uviedla, že vplyvy na životné prostredie a obyvateľstvo už nie sú negatívne.

3. Mestská časť Bratislava.-Rača vo svojom stanovisku č. 10556/2018/2015/UPSP zo dňa 20.07.2015 v procese EIA žiadala vybudovanie svetelnej križovatky Kubačova resp. Kadnárova/Sadmelijská ako vyvolanú investíciu navrhovateľa, nakoľko situácia je v tomto mieste kritická a bude evidentne zhoršená výstavbou zámeru. Z územného rozhodnutia č.j. 18515/616/2017/UPSP-PR však nie je vôbec zrejmé, či navrhovaná križovatka má byť svetelne riadená – žiadam o preverenie tejto skutočnosti v odvolacom konaní.

4. Mám za to, že záväzná požiadavka zo Záverečného stanoviska č. 1655/2016-3.4/ak vydaného Ministerstvom životného prostredia, uvedená v kapitole VI. 3 bod 3 nebola naplnená, nakoľko napríklad zmenu odstupu budovy D3 o 50 centimetrov je možné považovať za nedostatočnú a zároveň ťažko skontrolovateľnú pri samotnej výstavbe.

5. V územnom rozhodnutí nie je splnená požiadavka Záverečného stanoviska č. 1655/2016-3.4/ak vydaného Ministerstvo životného prostredia, uvedená v kapitole VI. 3 bod 5, keďže sa žiadnym spôsobom neupravuje pôsobenie environmentálneho dozoru.

6. Samotné vyjadrenia DPB, a. s. k dostatočnej kapacite verejnej dopravy považujem za nedostatočné, nakoľko DPB, a. s. uviedol, že dopravca ponuku kontinuálne rieši v súčinnosti s objednávateľom výkonov vo verejnom záujme a spolufinančníkom MHD Hlavným mestom SR Bratislava – z daného dôvodu DPB, a. s. nemá prakticky žiaden vplyv na to, aký objem a rozsah MHD bude objednaný. DPB, a. s. žiadnym merateľným spôsobom nepreukázal, že po realizácií výstavby zámeru Rínok Rača bude kapacita dostatočná.

7. V rozhodnutí č. 6708/2016-9.2 (16/2016-rozklad) Ministerstva životného prostredia SR zo dňa 11.08.2016 bolo uvedené, že „mestská časť Rača teda v nadväznosti na záverečné stanovisko vydané ministerstvom bude v nasledujúcom konaní činná ako povoľovací orgán a bude mať možnosť práve v tomto postavení zastupovať záujmy verejnosti, ktorej sa môže dotknúť navrhovaná činnosť.“ Mám však za to, že mestská časť vydaním napadnutého územného rozhodnutia tieto záujmy nezastupovala dostatočne a naopak vydala rozhodnutie priamo v rozpore so svojim pôvodným stanoviskom.

8. Mám za to, že predmetné územné rozhodnutie č.j.: 18515/616/2017/UPSP-PR zo dňa 13.11.2017 „Obytný súbor Rínok Rača“ bolo vydané v rozpore so zákonom, nakoľko nebola splnená požiadavka §38 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov (stavebný zákona), podľa ktorej musí navrhovateľ k pozemku preukázať vlastnícke alebo iné právo resp. súhlas vlastníka. Podľa stanoviska Hlavného mesta SR Bratislava č. 55631/2016/2-371193 zo dňa 18.10.2016 bol na pozemky č. 1021/6, 1531/13, 1021/11, 891/138, 891/29, 1021/8, 1537/10, 1537/7, 1607/34, 1631/1, 1021/7, 1537/11, 1485, 1525/1, 1593/4, 1518/1, 1531/3, 1531/4, 1531/6, 1531/11, 1537/4, 1537/5, 1537/8 udelený súhlas s „navrhovanou realizáciou stavebných úprav k stavbe „Obytný súbor Rínok Rača“ podľa predloženej situácie s podmienkou, že stavebník stavby pred vydaním stavebného povolenia uzatvorí dohodu podľa §19, Zákona o pozemných komunikáciách (cestný zákon) č. 135/1691 Zb. dohodu, v ktorej budú vyšpecifikované podmienky navrhovaných stavebných úprav.„ Daný dokument je podpísaný Mgr. Valérom Jurčákom, poverených vedením OSK. V spisovom materiály nie je žiadnym spôsobom doložené, že Mgr. Valér Jurčák má podpisové práva resp. splnomocnenie štatutárom vlastníka časti pozemkov, ktorým je Hlavné mesto SR Bratislava na udelenie súhlasu s vybudovaním stavieb na pozemku Hlavného mesta SR Bratislava. Z daného dôvodu nie je možné daný dokument považovať za udelenie súhlasu podľa §38 Zákona č. 50/1976 Zb. Mimo toho časť týchto pozemkov nie je vo vlastníctve Hlavného mesta SR Bratislavy, ale vlastník je neznámy. Nakoľko súhlas s nakladaním nehnuteľností v majetku Hlavného mesta SR Bratislava udeľuje v zmysle príslušných zákonov a VZN iba primátor (so súhlasom starostu predmetnej mestskej časti) resp. mestské zastupiteľstvo Bratislava, mám za to, že súhlas s umiestnením stavby na predmetných pozemkoch nebol udelený.

9. Stavebný úrad sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s pripomienkou BVS, a. s. č. 30269/4020/2016Hz zo dňa 15.8.2016 resp. č. 7913/4020/2017/Eš zo dňa 28.4.2017, že existujúca dažďová kanalizácia DN 500, do ktorej je riešené pripojenie navrhovanej dažďovej kanalizácie DN 300 z územia navrhovaného obytného súboru, nie je v prevádzke BVS, a. s. Z toho dôvodu je nutný súhlas jej vlastníka. Tento súhlas sa v predmetnom spise nenachádza a teda predmetnú dažďovú kanalizáciu nie je možné viesť navrhovaným zaústením.

10. Objekt SO-07 – Polyfunkčný objekt C3 – Materská škôlka bol nesprávne pomenovaný, nakoľko materská škôlka má tvoriť iba parter predmetného objektu a zvyšných 6NP má tvoriť 48 bytových jednotiek.

11. Mám za to, že spoločnosť 2JTI, s.r.o. žiadnym dokázateľným spôsobom nevyvesila verejnú vyhlášku v mieste stavby.

Z dôvodu vyššie uvedeného žiadam o vrátenie predmetného zámeru „Obytný súbor Rínok Rača“ na nové územné konanie, kde budú vo výrazne vyššej miere zapracované pripomienky verejnosti vznesené v priebehu procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie – prioritne bude výrazne znížený objem resp. úplne bude z konania vypustená stavba SO-10 Bytový dom D3 a bude výrazne znížený objem stavby SO-02 – Polyfunkčný objekt A1 + OV1.

Mgr. Michal Drotován, 
splnomocnenec občianskej iniciatívy
v zmysle §24 ods. 11 zákona č. 24/2006 Z. z.