Podľa tohto článku pána Ľudovíta Havloviča bolo v Rači (vtedajšom Račištorfe) na začiatku druhej svetovej vojny v Rači približne 50 Židov. Ďalej uvádza:
"Židovská komunita si uchovávala svoj vidiecky charakter a väčšina jej príslušníkov sa zaoberala drobným obchodom. Zoznam živností poukazuje, že medzi židovskými podnikateľmi boli dvaja obchodníci so zmiešaným tovarom, dvaja krčmári, dvaja obchodníci s vínom, dvaja mäsiari (jeden z nich bude ešte spomenutý nižšie - pozn. MD)a obchodník s dobytkom. Okrem nich boli v Rači aj dvaja židovskí lekári a zubný technik. Po vzniku vojnového Slovenského štátu sa postavenie židov v Rači podstatne zhoršilo. Začali sa formovať protižidovské výpady a došlo k porušovaniu občianskych práv a slobôd. Radikálne zložky, najmä nemeckí občania vyvolávali protižidovské výtržnosti a fyzicky napádali židovských spoluobčanov.
V roku 1940 registrovali štatistiky v Rači iba 52 židov, spadajúcich do kompetencie Ústredne Židov v Bratislave. Židovské obyvateľstvo bolo postupne pozbavené ľudských práv a existenčných podmienok a bolo odkázané na podporu "UZ" a dobročinných spolkov. Začiatkom roka 1942 došlo do Rače niekoľko židovských rodín dislokovaných z Bratislavy. Krátko pred počatím deportácie sa nachádzalo v obci asi 25 židovských rodín, väčšina z nich bola na jar 1942 odvlečená do koncentračného strediska na Patrónke. Stadiaľ ich násilne odtransportovali cez Žilinu do vyhladzovacích táborov v Poľsku.
Po vojne sa vrátili do Rače štyri židovské rodiny, ktoré sa skrývali v "bunkroch" alebo prežili hrôzy koncentračných táborov."
UPN uvádza v roku 1940 (v lexikóne z roku 1942) v Rači 72 Židov, 6967 obyvateľov a 1179 domov.
UPN uvádza v roku 1940 (v lexikóne z roku 1942) v Rači 72 Židov, 6967 obyvateľov a 1179 domov.
Židovská modlitebňa - podľa informácie p. Havloviča sa nachádzala v oblasti dnešného pivovaru U Ábela na ul. Pri vinohradoch. Nižšie je jej umiestnenie na mape z roku 1934. Ako uvádza p. Havlovič, musela byť významná, keďže k nej viedla samostatná cesta - chodník zo železničnej stanice. Viac informácií sa zatiaľ nepodarilo vypátrať.
Rozhodol som sa viac pátrať po ľuďoch, čo žili v Rači a neskôr zahynuli v koncentračných táboroch. Sú to smutné príbehy.
Na začiatku boli arizované židovské podniky - v zdrojoch sa spomína síce viacero obchodov, ktoré v tej dobe vlastnili alebo spravovali, v zozname arizácií sa nachádza jeden obchod.
Počet jeden arizovaný obchod vyzerá pri vtedajšom počte obyvateľov (v roku 1940 mal Račištorf 1179 domov a 6967 obyvateľov) ako zanedbateľný - situácia sa však zásadne zmení, keď si vyhľadáme zlikvidované židovské podniky v Račištorfe.
Pavel Ferdinand býval v dome číslo 302 (Rača v tej dobe nemala názvy ulíc) - podľa všetkého to bolo na súčasnej Alstrovej ulici. Arizátor jeho podniku - Pavel Kompauer (nar. 1905) býval podľa toho istého zoznamu v dome číslo 300 - teda bol jeho sused. Možno bol pôvodne zamestnanec podniku.
Zlikvidovaných bolo v rokoch 1941-42 12 židovských obchodov (majetok im bol odobratý).
Ďalší príbeh bude veľmi smutný, vo volebnom zozname v roku 1931 figurujú manželia Leopold Szeidler (inde uvádzané ako Seidler) (nar. 1900) a jeho žena Karolína volaná Linci (nar. 1901, za slobodna Weiszfeiler - o tejto rodine je písane v článku pani Hanny (Ivony) Hareli. V roku 1933 sa im narodil syn Hari, ktorý zomrel v koncentračnom tábore aj so svojim otcom Leopoldom. Ich druhý syn Tomáš aj s matkou sa zachránili v Budapešti a presťahovali sa do Izraela. Zachovala sa iba jeho fotografia ako dieťaťa.
Z rozprávania pani Hareli je nielen možné pozrieť sa na fotografie jej príbuzných (vrátane Leopolda Szeidlera - na svadobnej fotografii jej rodičov), ale aj informáciu o lynčovaní Hlinkovej gardy, ktorá zavraždila priamo v Račištorfe bratranca jej mamy Karola Weissa (v zozname voličov z roku 1931 písaný ako Weisz - nar. 1898 - popisné číslo domu 79 - mäsiar).
"Karola zavraždili Hlinkovi Gardisti, keď mu spáchali lynch na ulici v Rači. Jeho dcéra je maliarka a žije dnes v New Yorku"
Karol je na tejto fotografii pani Hareli so svojou manželkou Sary v roku 1936. V koncentračnom tábore Auswitz (Osvienčim) zahynul aj jej ujo Jakub (Kobi) Weiszfeiler z Rače (nar. 1898, mäsiar, obchodník s dobytkom, popis. číslo 305).
Jolana Gruenhut (Uvádzané aj ako Grümbacká, priezvisko za slobodna zatiaľ neznáme) sa narodila v roku 6.8. 1908 v Račištorfe. Podľa dostupných informácií sa po vydaji za krajčíra Ludwiga Greunhuta/Grumbackého presťahovala do Bratislavy a neskôr žili v Štose. Ona, jej muž, a ich dve dcéry - Erika (7 rokov) a Rozáliou (2 roky) zahynuli v roku 1944. Podľa týchto dokumentov pani Jolana bola zastrelená v Kremničke 20.11.1944. Na tejto fotografii, ktorá je súčasťou pamätníka Yad Vashem, boli spolu odfotení pravdepodobne pred stodolou v čase krátko pred deportáciou.
Eugen Ferdinand - narodený v roku 1900 v Račištorfe, vo volebnom zozname za rok 1931 sa nenachádza (je možné, že v tej dobe býval inde), podľa dostupných informácií až do začiatku vojny býval opäť v Rači, cez vojnu býval v Stupave, v júli 1942 bol cez Žilinu deportovaný do Osvienčimu spoločne so svojou ženou Jozefínou (za slobodna Löblová, narodená v Stupave). Zahynuli v plynovej komore. Táto fotografia bola pravdepodobne súčasťou väčšej fotografie.
Rodina Ferdinanových mala v Rači viacero členov aj podľa volebného zoznamu z roku 1931. Hugo Ferdinand, obuvník , narodený 24.1.1905 a bývajúci v dome číslo 75 bol deportovaný 13.04.1942 zo Serede (aktuálne je v budove múzeum holokaustu) do Osvienčimu, kde zahynul 30.06.1942.
Z rodiny zahynul aj Otto, Ester, Etela (manželka Huga), Pavol a Josef.
Eduard Abraham Menzer (na fotografii nižšie), narodený 21. januára 1889 v Račištorfe otcovi Leopoldovi a matke Róze, neskôr býval v Bratislave a Nitre. Zahynul 9.1.1945 pri masakre v Kremničke, kedy po potlačení SNP nacistické Einsatzkommando 14 s Pohotovostnými oddielmi Hlinkovej gardy zastrelilo viac ako 700 ľudí - 747 z nich bolo nájdených v najväčších masových hroboch na Slovensku - z toho bolo 450 Židov. Jeho sestry Fransi (Františka) a Malka zahynuli v roku 1942 v Osvienčime, sestra Giza v roku 1944. Rovnako tak jeho sestra Aranka a brat Július.
Gejza Menzer (uvádzané aj ako Menczer) mal v Rači obchod s vínom, býval na súčasnej ulici Trávna 4 , zahynul v koncentračnom tábore v roku 1944. Podľa záznamov zahynuli z tejto rodiny aj Františka, Aranka, Malka, Giza, Július.
Jakob Abisch, tesár, uvedený na zozname osôb presunutých z tábora v Novákoch cez Žilinu 14.6.1942 do Sobiboru.
Margita a Ignatz Brown, obaja narodení v roku 1904 - žili v Račištorfe (zatiaľ nie je známe či išlo o súrodencov, menovcov alebo manželov), presunutí cez Žilinu do Lublinu a Sobiboru.
Margita a Ignatz Brown, obaja narodení v roku 1904 - žili v Račištorfe (zatiaľ nie je známe či išlo o súrodencov, menovcov alebo manželov), presunutí cez Žilinu do Lublinu a Sobiboru.
Henrich Lampl (nar. 1892 - podľa iného záznamu 1898), obchodník, Izabela Lampl (nar. 1892 - podľa iného záznamu 1898), domáca - uvedení v zozname volieb v Račištorfe 1931. Henrich zahynul v Osvienčime (transport zo Serede), Izabela zahynula v koncentračnom tábore Sobibor (transport zo Žiliny). V Sobibore zahynula aj ich dcéra Agnesa (narodená 1935 v Račištorfe).
Takto by sme mohli pokračovať ďalšími smutnými osudmi. Budem po nich naďalej pátrať, aby ich pamiatka nezapadla.
Venujme im tichú spomienku.
Aktualizácia a doplnenie január 2024:
Ďalšou obeťou holokaustu je pani Gabriella Broederová, ktorá pochádzala z Pliešoviec ale cez vojnu žila v Račištorfe, deportovaná bola zo Žiliny 14.06.1942 a zahynula v Sobibore. V Rači ako vdova mala obchod s vínom. Jacob Einhorr narodený v Kapušanoch, žijúci v Račištorfe, zahynul v Osvienčime v roku 1942 vo veku 32 rokov. Eva Heitliger, narodená v roku 1940 v Račištorfe, transportovaná v roku 1942 z Prešova, zahynula v Poľsku ako dvojročná. Lampl Heinrik (*1898), Lampl Izabela (*1899) a ich dcéra Agnesa (*1935) žili cez vojnu v Račištorfe, Agnesa sa v Rači aj narodila, zahynuli v roku 1944 v Osvienčime. Leopold Lichnenstein, narodený v Račištorfe 20.08.1893, zahynul v koncentračnom tábore Majdanek 5.9.1942. Šarlotta Pisk, narodená 26.2.1924 v Račištorfe, deportovaná v máji 1942 z Michaloviec do Lukowa v Poľsku. Časť ľudí deportovaná do Lukoľa následne bola zastrelená priamo v meste, časť deportovali do koncentračného tábora Treblinka. Eugen Wesel, narodený 9.4.1911 v Račištorfe, zahynul v roku 1942 v Osvienčime.
Simon Weiszfeiler , mäsiar, narodený v roku 1868 v Račištorfe, popisné číslo domu 79, zahynul v roku 1942 v Osvienčime. Jeho ženou bola Ernestina (narodená v roku 1883), zahynula v koncentračnom tábore Sobibor v roku 1942. Zahynula aj veľká časť ich rodiny (popísané vyššie). Ich adoptovaný syn Karol bol vyššie uvedený mäsiar, ktorého zabili gardisti.
Rodina Back - ich otec Móric (1892-1842) mal obchod so zmiešaným tovarom (info vyššie), pochádzal z Vrbového, jeho žena Ella (1897-1942) z Urminiec (vo voličskom zozname 1931 je uvedená ako Gabriela, Ella je meno, ako ju doma volali). Všetky ich tri deti - Walter (1929-1942), Georg (1931-1942) aj Gertrude (1933-1942) sa narodili v Račištorfe. Cez vojnu žili v Hlohovci - celú rodinu deportovali v roku 1942 do Lubinu, kde zahynuli. Ich tri deti v niektorých záznamoch sú uvádzané pod priezviskom Klein a deportované 27.4.1942 z Nového Mesta nad Váhom do Naleczowa. Odtiaľ nacisti deportovali do koncentračných táborov Sobibor a Belzec.
Majetky pozostalých sa v tej dobe kradli jednoducho - zverejnil sa oznam v novinách o konaní, ak sa nikto nedostavil, tak o majetku rozhodol štátny úradník. Nižšie jeden príklad. Áno, ide o v článku vyššie uvedeného mäsiara a jeho rodinu.
Michal Drotován
Ak by ste k tejto téme mali akékoľvek ďalšie informácie, napíšte mi prosím do diskusie, ďakujem.
0 komentárov:
Zverejnenie komentára