Zverejnenie príspevku / stránky na vybrali.sme.sk Tlač / PDF príspevku / stránky

Celé Krasňany a aj Žabí Majer boli v minulosti z časti močiar a mokriny, voda tam vždy stekala z lesa. V podstate sa to tak dialo od dôb, kedy sa územie lesa začalo využívať na ťažbu a svah na obrábanie viníc. Súčasný stav má teda hlboké korene, ktoré sa – dá sa povedať – sto rokov neriešili systematicky a dlhodobo.


Ak v 19. storočí splavovaná voda zalievala iba z času na čas hradskú z Prešporku do Račištorfu, ako je vidieť aj na tejto mape z roku 1873, a teda nespôsobovala väčšie škody (pravdepodobne bola aj odvodnená jarkom po celej dĺžke v tomto území), v 20-tých rokoch 20. storočia rozvojom Dynamitky sa začala výstavba objektov aj v tomto území.


Postupne pribudli rodinné domy v oblasti oproti YIT Reading a tiež JRD, ktoré začalo sceľovať pozemky a podľa všetkého zaniklo viacero remízok a predelení – čo zrýchlilo stekanie vody v území. Obyvatelia tejto lokality (rodinné domy) majú mnoho spomienok na vytápanie územia a ich pivníc.




V roku 1969 sa dorobil odvodňovací kanál, ktorý s napojením na kanál Gaštanový hájik mal riešiť situáciu odvodnením a odvedením vody cez tento umelý recipient následne Račiansky potok do Čiernej vody až do Dunaja.


  
Stav tohto systému je v dnešnej dobe už žalostný, ak nie katastrofálny. Najväčší objekt – zberná nádrž napriek vyčisteniu v nedávnych týždňoch nevydržala ani pár desiatok minút a bola pretečená a voda pokračovala na Račiansku ulicu.




V súčasnej dobe, kedy pre zvyšujúce sa teplo, prietrže mračien, sucho a ďalšie problémy v území je nevyhnuté zadržať maximálne množstvo dažďovej vody v území, nie je už dobrým riešením iba odkanalizovanie dažďovej vody. Netreba zabúdať, že po jednom väčšom daždi bude celý systém opäť zanesený zeminou a kameňmi.  Mimo to ostatné problémy to nevyrieši, ale znásobí.


Nevyhnuté sú tri základné opatrenia:

1. Zvýšenie vodozádržnosti lesa - napr. rozširovaním bezzásahových území, vytvorením mokradí či záchytných jazierok priamo v lesoparku nad Krasňanmi. Príkladom nech je nedávno revitalizovaná mokraď v lesoparku (foto Jakub Mrva - viac info aj foto tu)


2. Vybudovanie dostatočne veľkého záchytného poldra, ktorý kapacitne vydrží prívalové dažde – tento polder resp. viacero menších je nutné vybudovať v línií poľnej cesty od AB kozmetiky až po Kivviko – možnosti je viacero – napr. vybudovanie hlbokej štrkovej vsakovacej jamy. Druhá línia vsakovacích poldrov by mala byť vybudovaná v línií komunikácie Horská. Príklad vsakovacej jamy kombinovanej so suchým poldrom je vidieť napr. v neďalekom rakúskom Edelstale - je to priamo na cyklotrase z Bergu - riešia resp. riešili tam podobné problémy (stekanie vody zo svahov aj z lesa).


3. Stavebné projekty by mali mať – aj tiež už postavené – zabezpečené ponechávanie dažďových vôd na vlastnom území (zelené strechy, retenčné nádrže, polievanie, splachovanie, vzrastlá zeleň atď.)

Tento problém, ktorý sa dostatočne neriešil pomaly storočie (prakticky od vybudovanie spevnenej komunikácie), potrebuje spoluprácu mestských častí Rača, Nové Mesto, mesta Bratislavy, vlastníkov pozemkov, PD Vinohrady, SVP, a.s., Hydromeliorácie, š.p., vlastníkov a správcov stavebných objektov. Je riešiteľný, len treba začať. A nečakať ďalších sto rokov.


Michal Drotován
kandidát na starostu Rače 2018
www.drotovan.sk
www.facebook.com/michal.drotovan

0 komentárov:

Zverejnenie komentára